Fungovali takmer desať rokov, ľuďom zariaďovali kúpeľne a zamestnávali zhruba tri desiatky ľudí. Dnes je to už minulosť – koncom decembra súd vyhlásil na vranovskú firmu Achilles konkurz. „Dôvodom bola finančná situácia,“ vysvetľuje zamestnankyňa spoločnosti Jozefína Migaľová.
Achilles je pritom iba jednou zo stoviek firiem, ktoré vlani na Slovensku skončili s rovnakým osudom. Taký zlý rok, akým bol vlaňajšok, totiž v počte konkurzov Slovensko ešte nezažilo. Aktuálne čísla CRIF – Slovak Credit Bureau ukazujú, že minulý rok skončilo v konkurze 407 spoločností. Ide o nový rekord – predvlani ich bolo o 13 menej. „Aj keď nejde o výrazné zvýšenia, od roku 2012 zaznamenávame trend medziročných nárastov tak konkurzov, ako aj reštrukturalizácií,“ hovorí pre HN hlavná analytička CRIF – Slovak Credit Bureau Jana Marková.
Nestabilná daňová politika
Konečné číslo by pritom mohlo byť ešte vyššie. „Nezanedbateľné percento, samozrejme, skončí, neoficiálnou‘ cestou ako prepisy či zlučovania do iných firiem,“ pokračuje konateľ spoločnosti Exekučná Peter Makovický.
Dôvodov, prečo sa viac firiem ocitlo v úpadku, bolo pritom viacero. Zvýšenie makroekonomickej stability sa neprejavilo vo všetkých odvetviach a krajoch rovnako. Firmy potápala aj nestabilná daňová a odvodová politika, pri ktorej podnikatelia nevedeli predvídať podmienky na podnikanie či ďalšie zvýšenie odvodov pre fyzické osoby. „Aj keď príslušné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii prispeli k zjednodušeniu procesu podávania návrhu na konkurz, na trhu stále pôsobia firmy, ktorých zlá platobná disciplína spôsobuje vážne finančné problémy ich obchodným partnerom,“ hovorí Jana Marková.
Firmy podľa nej idú do konkurzu príliš neskoro. Teda až vtedy, keď nemajú žiadny, alebo veľmi malý majetok, ktorým by uspokojili svojich veriteľov. „Jedným z faktorov sú daňové licencie, ale hlavne druhotná platobná neschopnosť, sústavne klesajúce stavebníctvo či minimálny hospodársky rast,“ pridáva sa Peter Makovický.
Stavbári sa potápali ďalej
Práve druhotná platobná neschopnosť vyvoláva dominový efekt. Nezaplatili mne, nemôžem zaplatiť ani ja. To platí najmä pre sektor stavebníctva, kde sa počet konkurzov zvýšil z 50 na minuloročných 58.„Oproti minulým rokom sa vývoj v stavebníctve javí ešte viac nepriaznivo, ak ho vnímame komplexne. Aj s ohľadom na zbankrotované firmy z odvetví, ktoré na stavebníctvo bezprostredne nadväzujú,“ konštatuje Jana Marková.
Ide napríklad o spoločnosti, ktoré sa zaoberajú výrobou kovových konštrukcií, plastov pre stavebníctvo či inžinierskymi činnosťami. Kartami v blízkej budúcnosti môžu zamiešať aj dve povolené reštrukturalizácie stavebných gigantov Doprastav a Váhostav, na ktoré je nadviazané veľké množstvo subdodávateľov.
Čísla budú rásť
Podľa predpovedí by však aj tento rok mohol počet úpadkov rásť. „Negatívny vplyv môže mať očakávané zhoršenie podnikateľského prostredia z dôvodu ďalšieho nárastu daňového zaťaženia – zoškrtanie možnosti uplatniť si daňové výdavky a administratívne komplikácie s nimi spojené, ako aj zníženie počtu odpisových skupín a zrušenie tzv. lízingového odpisovania,“ zdôvodňuje Jana Marková.
Svoju úlohu zohrá aj makroekonomický vývoj na Slovensku i u našich partnerov. „Záležať bude hlavne na dostupnosti úverov a na hospodárskom raste. Okrem toho budú určite selektívne do bankrotu padať podniky, v ktorých sú pretrvávajúce neriešené problémy alebo spoločnosti zásadne ovplyvnené nárazovými udalosťami,“ myslí si Juraj Alexander z právnickej firmy Dentons.
Takých podnikov je podľa neho určite dostatočné množstvo na to, aby bolo aj v roku 2015 niekoľko významných konkurzov a reštrukturalizácií.