Rok 2009: Grécko priznáva problémy a južanská krajina spúšťa domino efekt. Starý kontinent sa na najbližšie roky ocitá vo finančnej kríze. Rok 2014: Krajina zažíva najhoršie burzové prepady za posledných 27 rokov. Len za jeden deň spadol aténsky burzový index o 11,2 percenta. Turbulentné výkyvy súvisia najmä s vyhlásením predčasných prezidentských volieb v krajine. Tie sa mali pôvodne konať až budúci rok vo februári, najnovšie ich však premiér Antonis Samaras naplánoval na 17. decembra. „Voľba nového prezidenta sa môže vnímať ako isté referendum o dôvere vlády,“ vysvetľuje Jiří Cihlář, analytik spoločnosti Next Finance.
Problémy sa nekončia
Dôvodom nečakaného kroku gréckeho premiéra Antonisa Samarasa bolo „zabrániť opozícii poškodiť grécku ekonomiku“. Voliť novú hlavu štátu má totiž parlament. Ak by sa mu to nepodarilo, krajinu by čakali predčasné parlamentné voľby. A v nich by bola hlavným favoritom terajšia opozičná ľavicová strana Syriza. Tá odmieta úsporné opatrenia, ako aj vplyv medzinárodných veriteľov na krajinu. Podľa posledných prieskumov by voľby vyhrala s náskokom troch percent.
Práve táto informácia vyvolala na tamojších trhoch paniku. „Politická nestabilita, ktorá môže vyústiť do vlády, ktorá bude inak orientovaná a nebude proreformná, môže otvoriť diskusie o tom, či by Grécko nemalo radšej opustiť eurozónu, ako by sa reformovalo,“ hodnotí Dávid Marek, analytik poradenskej spoločnosti Deloitte.
Nedôvera
Na predčasné prezidentské voľby reagovali aj štátne dlhopisy. Výnosy na tých desaťročných včera vyskočili na 7,56 percenta. Analytici túto situáciu vnímali ako znak toho, že veritelia Grécku nedôverujú. O tom, že by kvôli tomuto historicky čiernemu dňu stiahlo Grécku dole aj zvyšok eurozóny, však pochybujú. „Len jednodňový prepad sa určite neprejaví na Európe. Ak sa krajine podarí vyriešiť problém s voľbou prezidenta a vláda vydrží, akciové trhy sa znova upokoja. Problémy v Grécku sa však aj naďalej nekončia,“ hovorí Jiří Cihlář.
Zadlženým krajinám totiž dosť výrazne pomohla Európska centrálna banka so svojou uvoľnenou politikou, čím si krajiny môžu lacno požičiavať na splácanie svojho dlhu. Ak však Eurobanka svoju politiku pritvrdí, výhodným podmienkam môže byť koniec. V prípade, že by v krajine aj naďalej panovala politická nestabilita, ďalší prepad akcií by tak nebol žiadnym prekvapením. „Po tom, čo sa ukázalo, že Grécko neskrachuje a ostane v eurozóne, tak v posledných rokoch boli jedny z najrýchlejšie rastúcich na svete. Takže majú odkiaľ padať,“ uzatvára Marek.
Gréci naplánovali vyrovnaný rozpočet
Poslanci gréckeho parlamentu schválili v pondelok rozpočet na rok 2015. Ide o prvý vyrovnaný rozpočet Grécka za niekoľko desaťročí. „Je to historický okamih,“ povedal po hlasovaní grécky premiér Antonis Samaras. Vyrovnaný
rozpočet po niekoľkých desaťročiach je podľa neho jediný spôsob, ako zabezpečiť hospodársky rast. Vláda v Aténach
počíta s trojpercentným primárnym rozpočtovým prebytkom a očakáva hospodársky rast vo výške 2,9 percenta. Miera nezamestnanosti má poklesnúť z 24,8 na 22,6 percenta a dlh sa má znížiť o viac ako 6 percent na 171 percent hrubého domáceho produktu. Príprava gréckeho rozpočtu však nebola koordinovaná s tzv. trojkou, teda Európskou komisiou,
Medzinárodným menovým fondom a ECB, ktoré Grécko zachránili pred bankrotom. Trojka totiž Grécku predpovedá medzeru najmenej 2,5 miliardy eur.