Európa sa dočkala dlhoočakávanej "správy o chudobe", teda reportu HSCS (Household Finance and Consuption Survey) Európskej centrálnej banky o stave majetku obyvateľov eurozóny. ECB so zverejnením tejto správy dlho otáľala, oficiálne preto, aby "prekontrolovala dáta", no správy z prostredia banky hovoria o niečom inom. Už viackrát v minulosti sme informovali, že elity sa báli reakcií verejnosti, pretože závery správy sú "príliš politicky explozívne". (Čítajte TU a TU.)
Tlak na nezverejnenie bol silný najmä v Nemecku - tvárou v tvár črtajúcej sa záchrane Cypru by musela spolková vláda odpovedať na nepríjemné otázky, prečo má Trojka (Európska komisia, ECB a MMF) zachraňovať ostrov, ktorého obyvatelia vlastnia väčší majetok ako Nemci. Záchranný balík pre Cyprus bol však už schválený, ECB preto mohla kontroverznú správu zverejniť. A ako vyzerá? Kuriózne je, že slovenské domácnosti sú podľa reportu bohatšie ako nemecké. Napriek tomu sme na spodku rebríčka. Ako je to možné? Čítajte ďalej.
Centrálne banky chcú vedieť viac o našom majetku
Na reporte pracovali centrálne banky v eurozóne už od roku 2006 a za cieľ si stanovili zistiť výšku majetku Európanov v jednotlivých krajinách a mieru jeho prerozdelenia medzi jednotlivé sociálne skupiny. Štatistici by totiž mali radi presnejšie dáta, ktoré by im jasnejšie ukázali vplyv zadlžovania a fiškálnej politiky na spotrebu a výšku majetku. Ako hodnotný je váš byt? A vaše auto, šperky a ďalší majetok? A Aké máte dlhy? Odpovede na tieto otázky ukážu v prieskume "čistý“ majetok Európanov, teda všetko ich vlastníctvo očistené od spotrebných úverov či hypoték.
Väčšina údajov v správe je z roku 2010. Iba Španielsko poskytlo ECB údaje z roku 2008 - teda ešte predtým ako v krajine praskla mohutná bublina na realitnom trhu, ktorá poslala ceny nehnuteľností dolu, pričom prepad sa podľa odhadov ešte stále nezastavil. Je preto isté, že ak by sa prieskum konal dnes, Španieli by skončili v rebríčku nižšie. To platí aj pre recesiou postihnuté Grécko, ktoré spolu s Holandskom dodali dáta z roku 2009.
Nepríjemné zistenia
A čo zo správy vyplýva? Okrem umiestnenia Slovenska na poslednom mieste jeden zaujímavý fakt, o ktorom sa už dlhšie špekulovalo: Obyvateľstvo v zachraňovaných štátoch je v mnohých prípadoch bohatšie ako v štátoch, ktoré sa na záchranu skladajú. Doslova zarážajúce je umiestnenie Cypru, ktorý skončil na druhom mieste.
Zo správy nevychádza v dobrom svetle Nemecko - keď do úvahy zoberieme medián výšky majetku, skončilo suverénne na poslednom mieste. V žiadnej inej sledovanej krajine eurozóny (prieskumu sa nezúčastnilo Estónsko a Írsko - podľa ECB ide zatiaľ o "prvú vlnu" reportu, centrálne banky eurozóny plánujú o niekoľko rokov ďalší prieskum) nie sú rozdiely medzi bohatými a chudobnými tak veľké.
Sme bohatší ako Nemci
Toto je asi najzaujímavejšia časť správy. Keď do úvahy zoberieme medián veľkosti majetku (teda strednú hodnotu, ktorú má štatisticky najväčší počet domácností), z prieskumu vychádzame lepšie ako Nemci. Tam sa však zoznam krajín, ktoré sme preskočili, končí. Nemci totiž majú tento ukazovateľ suverénne najnižší spomedzi sledovaných krajín a svedčí o tom, že rozdiely medzi bohatými a chudobnými sú v krajine extrémne veľké. Priemerná výška majetku je totiž relatívne vysoká.
Slovensko si však predsa len jedno prvenstvo odnáša - máme najväčší podiel domácností, ktoré vlastnia nejakú nehnuteľnosť - až 90 percent. Je to spôsobené porevolučným masívnym odpredajom bytov do súkromných rúk. Tento stav ostro kontrastuje s ostatnými krajinami, najmä Nemeckom, kde je tradícia bývania v nájomných bytoch. A práve vďaka tomu sme v ukazovateli mediánu majetku predbehli aj Nemcov - vysoké percento domácností bývajúcich v prenajatých bytoch si totiž do súčtu bohatstva nehnuteľnosť nemôže zarátať - na rozdiel od Slovákov, v prípade ktorých je byt alebo dom vo väčšine prípadov aj ich najväčším majetkom.
Údaje v reporte sú rozpočítané na jednu domácnosť, ktorú v eurozóne v priemere tvorí 2,32 osôb.
Ďalšie zaujímavé fakty
A čo ešte z reportu vyplýva?
- 75,7% domácností v sledovaných krajinách vlastní automobil, jeho priemerná hodnota je 7-tisíc eur
- vlastný dom alebo byt má 60,1% domácností, z toho 19,4% stále spláca hypotéku. Medián ceny nehnuteľnosti je o niečo viac ako 180-tisíc eur.
- v 11,1% domácností je jeden alebo viacerí členovia, ktorí vlastnia biznis a zamestnávajú v ňom vlastných rodinných príslušníkov. Medián ceny takejto rodinnej firmy je asi 30-tisíc
- absolútna väčšina, teda až 96,4% domácností má člena, ktorý vlastní účet v banke. Na dôchodok si sporia alebo životnú poistku majú asi v tretine domácností, v pätnástich percentách prípadov domácnosti vlastnia aj nejakú formu iných finančných aktív, ako akcie alebo dlhopisy
- a nakoniec, zadlžených je až takmer 44% domácností. Z toho asi v 23 percentách ide o hypotéku, zvyšok sú spotrebné úvery alebo iné pôžičky. Ak si zoberieme hypotéky, medián ich výšky je 68 400 eur, ostatné úvery sú však o poznanie menšie - asi 5-tisíc
V hľadáčiku je Slovensko
Slovensko, podobne ako väčšina krajín, poskytlo ECB dáta z roku 2010, svoju časť reportu Národná banka Slovenska zverejnila už v auguste minulého roka. A ako vyzerá rozloženie bohatstva a naopak dlhov? Pozrite si v tabuľkách.
Zdroj: Národná banka Slovenska