Energetickú závislosť Slovenska môže zmierniť Kaspik

Cez slovenskú časť ropovodu Družba by mohla prúdiť okrem ruskej ropy i ľahká azerbajdžanská, ako aj surovina z nálezísk patriacich Kazachstanu. Správca ropovodu Transpetrol by však predtým musel investovať do prietokových meradiel a zariadení umožňujúcich prepravu viacerých druhov ropy. To by si podľa najnovšej analýzy vyžiadalo 17 až 24 miliónov eur (640 až 900 miliónov korún). Tvrdí to správa nezávislého expetra, ktorú si nechala vypracovať Európska komisia. Pôvodné kalkulácie Transpetrolu pritom počítali takmer s dvojásobnými výdavkami.

Transpetrol čaká
Transpetrol vlani prepravil desať miliónov ton ropy, s tržbami asi pol druha miliardy korún. Kapacita ropovodu bola využitá približne na polovicu. "Samozrejme, máme záujem zvyšovať objem prepravy, v prvom rade však chceme vidieť kontrakty alebo zmluvy o budúcej zmluve. Investície budú určite vyššie ako sa uvádza v správe, a preto budeme požadovať najmenej desaťročný kontrakt," povedal pre HN šéf Transpetrolu Štefan Czucz. Predstavenstvo spoločnosti sa chce témou zaoberať na budúci týždeň.
Nové odhady nákladov sú nižšie ako výsledky analýzy spred dvoch rokov, ktoré hovoria o 65 miliónoch dolárov (dnes asi 1,9 miliardy korún). Správu vtedy pripravovali odborníci Jukosu, ktorý nemal priveľký záujem na preprave konkurenčnej ropy. Dnes je pravdepodobné, že sa 49-percentný balík akcií Transpetrolu dostane do vlastníctva ďalšej ruskej ropnej spoločnosti, Russnefť.
Novú správu za účasti Transpetrolu aj zahraničných partnerov prerokovali v Bruseli 19. mája. Európska únia v snahe znížiť ropnú závislosť od Ruska presadzuje, aby sa dostaval ropovod do poľského Plocku. Ten by mohol byť hotový za dva roky.
Ropu z oblasti Kaspického mora dnes dopravujú tankery do čiernomorského prístavu Odessa. Ukrajinci odtiaľ vybudovali ropovod do mesta Brody. Cez ukrajinské Brody prechádza ropovod Družba na Slovensko, a tak by Transpetrol mohol kaspickú ropu do Európy prepravovať prakticky už dnes. Záujem o ňu má česká rafinéria Kralupy, ktorá nie je prispôsobená na ruskú ropu. Azerbajdžanská ropa sem tečie z talianskeho Terstu cez Nemecko. Práve uvoľnené spojenie medzi Českou republikou a Nemeckom by Slovensko mohlo využiť na ďalšie dodávky do západnej Európy.

Slovnaft je opatrný
Okrem azerbajdžanskej ropy by k nám cez Ukrajinu mohla prúdiť aj ropa z nálezísk v Kazachstane. Podľa niektorých odborníkov by bola vhodná aj pre Slovnaft. V bratislavskej rafinérii sú však zatiaľ spokojní s ruskými dodávkami a opatrní. "Slovnaft je technologicky schopný spracovať rôzne druhy ropy. Kľúčová je otázka zabezpečenia spoľahlivosti, plynulosti a bezpečnosti dodávok ropy, a to aj z dlhodobého hľadiska. Keďže zatiaľ nepoznáme konkrétnu ponuku, je ťažké posúdiť, do akej miery by spomínaná alternatíva spĺňala tieto nevyhnutné požiadavky," povedala hovorkyňa spoločnosti Hana Šimková.
V oblasti južného Kaukazu je podľa pozorovateľov Európskej únie niekoľko nevyriešených problémov. Už vyše dvanásť rokov sa ťahá spor medzi Azerbajdžanom a Arménskom o Náhorný Karabach, Gruzínsko má zas problémy s regiónmi Južné Osetsko a Abcházsko.
Naproti tomu, ropovod z Baku do čiernomorskej Supsy funguje od roku 1999, a prevádzkovatelia sa zatiaľ nestretli so žiadnymi mimoriadnymi problémami.

Obísť Rusko
Podľa odhadov Medzinárodnej energetickej agentúry sú v regióne Kaspického mora zásoby ropy, ktoré by dokázali pokryť celosvetovú spotrebu na osem rokov. Dosiaľ však zaostávala infraštruktúra, ktorej výstavbu všemožne blokovalo Rusko.
Kaspická ropa dosiaľ prúdila z Baku do gruzínskych prístavov Supsa a Batumi. Kvôli nízkej priepustnosti tureckých prielivov Bospor a Dardanely je ukrajinská cesta do Európy zatiaľ veľmi výhodná. V snahe obísť Rusko však nedávno dokončili ropovod Baku - Tbilisi - Cejhan z Azerbajdžanu cez Gruzínsko do južného Turecka, čím sa otvorí kaspickej rope cesta do Stredozemného mora. Okrem toho sa počíta aj s výstavbou ďalších ropovodov na Balkáne. "Aby sme obišli Bospor a Dardanely, plánuje sa výstavba ropovodov z čiernomorského Burgasu do gréckeho Alexandropoulosu a albánskeho Vlore," povedal pre HN bulharský exminister energetiky a šéf Bulharskej energetickej agentúry Milko Kovačev.
Aby z nových ropných ciest mohlo ťažiť aj Slovensko, musí sa vedenie Transpetrolu s uzatváraním nových kontraktov poponáhľať, aby ho nepredbehla konkurencia.