Od skalpela k televízorom
Po piešťanskom gymnáziu sa rozhodol pre štúdium medicíny v Prahe. Vycítil však, že medicína nie je preňho, a tak sa prihlásil na Fakultu manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Keď získal titul bakalára, našiel v novinách inzerát trnavskej fabriky Sony. "Mal som 24 rokov, bol som prvým zamestnancom controllingu. Štruktúry neboli hotové, len sa vytvárali. Mal som šancu, keďže som došiel pomerne skoro. Som pomerne aktívny človek, a manažment mi tú šancu dal," vraví Pánik.
Počas šiestich rokov vo firme mal možnosť "pričuchnúť" k japonskému štýlu riadenia. Spočiatku mal problémy s takzvanou japenglish, japonskou angličtinou. "Na pohovore som svojmu budúcemu šéfovi nerozumel takmer nič. Len som mu prikyvoval a dúfal, že na to nepríde," smeje sa. Naopak, páčila sa mu pracovitosť Japoncov a ich oddanosť firme.
Využil možnosť cestovať po pobočkách v iných častiach sveta a aplikovať získané informácie doma. Len v Japonsku bol asi desaťkrát. Zažil aj preplnené tokijské metro a známych "natláčačov", brigádnikov v bielych rukavičkách, ktorí pomáhajú mase ľudí dostať sa do vagónov. "Tokio pre mňa znamená stres. Ľudia tam nechodia, ale utekajú. Keď som so šéfom vyrazil z hotela, pýtal som sa, prečo nespomalíme. Vysvetlil mi, že deň je krátky, lebo má len 24 hodín."
Keď mal do trnavskej fabriky prísť slovenský premiér, Slováci zobrali tento fakt na vedomie pokrčením pliec. Japonci by, naopak, najradšej nechali pri tejto príležitosti vynoviť celú fasádu firmy a na nádvorie nastúpiť všetkých zamestnancov. Napriek tomu nevidel tieto rozdiely ako problém. Japonský systém manažmentu mu vyhovuje, Japonci si, naopak, cenili prácu Slovákov. "My sme si tie rozdiely jednoducho vymieňali," vysvetlil.
Od televízorov k traktorom
Po šiestich rokoch vo firme si začal uvedomovať, že potrebuje zmenu. Chvíľu koketoval s myšlienkou prejsť do niektorej inej pobočky japonského koncernu, nakoniec to dopadlo inak. V roku 2003 sa dozvedel, že HTC Holding kúpil brniansky Zetor a hľadá ľudí so skúsenosťami v zahraničnej firme, aby celú firmu postavili na nohy. S dvoma kolegami zo Sony Slovakia vypracovali projekt reštrukturalizácie na tri roky a vybrali sa s ním do Bratislavy. O chvíľu sa už sťahovali na Moravu.
Spočiatku mali len základné čísla a údaje z internetu, raz tam boli na návšteve. "Bolo to o tom, že sme tam prišli a videli sme." Videli haldy desiatky rokov starého železa, ktorý "se může zejít". Podľa Pánika boli mnohé ich začiatočné rozhodnutia v Zetore skôr na báze pocitov, nepotrebovali ani veľmi čísla. "Keď žijete sám, stačí vám jednoizbový byt, nepotrebujete štvorizbový," vysvetľuje rozhodovací princíp.
Zetor je známa a silná značka, ktorú poznajú na celom svete. Taká známa, že v niektorých ázijských krajinách nehovoria traktoru traktor, ale zetor. Počas ich príchodu však bola firma v zlom stave. "Tá firma žila v socializme. Keď sme niečo chceli prezentovať, projektor hľadali pol dňa a našli ho niekde v skrini." Manažment nevedel používať e-maily, nosili sa zápisníky. Problémy boli aj v komunikácii, viacerí členovia vedenia napríklad nevedeli, aké sú výsledky firmy.
Po predchodcoch zdedili aj nevyriešené súdne spory. V manažmente bol tiež Brit, ktorému exekútor počas svojej návštevy zobral fotoaparát. "Japonskému kolegovi sme povedali, že keď bude mať visačku Zetora, zavrú ho, tak si ju rýchlo schoval. Bolo to nie príjemné, ale zaujímavé obdobie," smeje sa Pánik.
Keď Pánik šéfoval firme s 1 500 ľuďmi dlhší čas, pomery sa pomaly začali meniť. "Ľudia v Zetore nám po dvoch rokoch začali veriť, všetci asi čakali, že to tam nejako vytunelujeme. Po tých dvoch rokoch sa to, myslím si, zmenilo. Kúrilo sa im v halách, čo nebol v minulosti štandard a podobne. Bol to dobrý pocit, keď začali ľudia stáť za vedením," hovorí Pánik.
Založili predajné pobočky v Anglicku, Írsku, Nemecku, vo Francúzsku a v Amerike. Kým pred tromi rokmi Zetor predal 4 800 traktorov, tento rok ich bude 6 400. Tržby vzrástli asi o polovicu, zisk by mal tento rok oproti 15 miliónom z roku 2003 dosiahnuť asi tristo miliónov korún.
| Vojtech Pánik vybudoval zo socialistickej spoločnosti úspešnú firmu s 300-miliónovým ziskom. Snímka Štefan Laktiš |
Víkend patrí deťom
Svoje pôsobenie v Zetore skončil v septembri, keď dokončili proces ozdravenia podniku. Dnes je členom manažmentu materskej spoločnosti HTC Holding v Bratislave. Napriek tomu zostáva s rodinou žiť v Brne a nechystá sa sťahovať. "Narodili sa mi tam dve deti, dcéra má takmer tri roky a syn dva mesiace. Necítime sa tam ako cudzinci," hovorí.
V práci trávi veľa času. Podľa jeho slov to manželka chápe, ale niekedy mu príde ľúto, keď celý deň nemá možnosť vidieť deti. Preto cez víkendy nikdy nepracuje. V sobotu sa manželka stará o malého syna, on ide nakupovať s dcérou. "Musíme obehnúť všetky húpajúce kone a atrakcie v hypermarkete," hovorí Pánik.
Relax si užije aj na dovolenkách, či už v lete pri mori alebo v zime na chate niekde uprostred slovenských hôr. Vo voľnom čase rád hrá golf a tenis. Má však problém, že nemá dostatok času. "Keď budú mať deti päť, šesť rokov, verím, že strávime nejeden deň na ihrisku," dodal Pánik.
Čo mám rád...
- rodinu
- charakterných ľudí
- more
...a čo nie
- zlodejov
- neúprimnosť
- davy ľudí