Po skončení Ekonomickej univerzity chcel odísť nazbierať ďalšie skúsenosti do zahraničia. Bývalá šéfka mu však investičné bankovníctvo predstavila veľmi príťažlivo a on sa mu rozhodol venovať. Počas štúdia si vyskúšal prácu marketéra v Procter & Gamble. Posledný rok vysokoškolského štúdia pracoval pre organizáciu pripravujúcu za americké peniaze reštrukturalizáciu slovenských firiem. Začínal ako analytik akciových trhov, dnes je partnerom a spolumajiteľom investičného bankového domu Wood & Company, Ľubomír Šoltýs.
Po matematickej triede na gymnáziu v Košiciach začal študovať na vtedajšej Vysokej školy ekonomickej. V tom čase sa už dalo ísť do zahraničia. "Nastupoval som na výšku hneď po revolúcii. Ekonomická bola úžasná v tom, že neexistovala takmer žiadna knižka, lebo všetky boli zlé a v zásade sa nebolo podľa čoho učiť. Absolvoval som kurzy na viacerých zahraničných univerzitách, Viedenskej v Európe, z Ameriky to bol Harvard a Chicago."
Keď sa s kamarátom vrátili z letnej brigády v Spojených štátoch amerických, mnohým boli predstavení ako tí, čo nezostali v Amerike. Okrem práce junior analytika si počas štúdia vyskúšal aj niekoľko manuálnych brigád a priatelia a známi mu s obľubou pripomínajú, že zo zberača pomarančov v Grécku urobil dobrú kariéru.
|
ĽUBOMÍR ŠOLTÝS. Po skončení školy začal pracovať ako analytik akciových trhov, dnes je spolumajiteľom významnej poradenskej spoločnosti. Snímka Štefan Laktiš |
"Raný kapitalizmus"
Hoci ho pôvodne investičné bankovníctvo pôvodne nepriťahovalo, začal robiť analytika pre slovenský akciový trh. Polovica deväťdesiatych rokov a tunelovanie investičných fondov vtedy spôsobili, že ani nebolo veľmi čo analyzovať. Ešte ako začínajúci analytik napísal jeden z prvých reportov o Východoslovenských železiarňach, ktoré boli vtedy lacno obchodovateľné. Hoci mal u londýnskych klientov veľký úspech, ich akcie sa na nelikvidnej burze nedali kúpiť. Z dovtedy najväčšej objednávky nebolo nič. Začal pokrývať české tituly, stal sa šéfom analytického oddelenia a mal na starosti elektrárenské spoločnosti spolu s firmami ako MOL či ČEZ. Podieľal sa na založení maďarskej pobočky a od roku 1999 sa začal opäť viac zaoberať Slovenskom.
Práve práca v oblasti poradenstva na konci vysokoškolského štúdia bola podľa Ľubomíra Šoltýsa možno impulzom v jeho neskoršom smerovaní. Vtedy si prvýkrát reálne vyskúšal tvorbu biznis plánov a pomáhal podnikateľom riešiť ich problémy.
Obchodovanie na burze
Na otázku, či sa nikdy nezľakol zodpovednosti, ku ktorej ho zaväzujú napísané finančné analýzy, bez rozpakov priznáva, že sa toho obáva každý deň. "Dúfate, že tak v 55 až 60 percentách prípadov budete úspešný. Myslím si, že sú aj nejaké štúdie o tom, že priemerný obchodník nedokáže byť na burze šikovnejší ako cvičený šimpanz," dodáva.
Okamžite dávajú najavo nespokojnosť s finančným poradenstvom aj klienti, pri úspešnom nákupe akcií naopak mlčia. "S týmto treba vedieť žiť a každé ráno si povedať, ja som dobrý." V súčasnosti je to veľmi náročná práca. Podľa partnera Wood & Company je stále ťažké presvedčiť klientov, že potrebujú investičného poradcu. Do konca sa podarí dotiahnuť 10 až 20 percent projektov. Firma pritom profituje len z úspešne realizovaných obchodov.
"V Prahe máme tím asi 60 ľudí, ktorí pokrývajú strednú a východnú Európu. Obchodníkovi niekedy visí na burze stámiliónová investícia, a keď sa to pohne proti nemu, prerába veľké peniaze. Niekedy mu to tam zostane celú noc a on sa musí naučiť s tým spať." Burza je pre firmu z hľadiska obratu dominantná.
Provízie za zobchodovanie klesli za desať rokov asi na pätinu. "Kvalita analytikov sa asi päťnásobne zvýšila. Burzy sú väčšie, s väčším obratom, znížili sa náklady a zaviedlo sa elektronické obchodovanie," hovorí. Na začiatku stačilo, aby obchodník vedel po anglicky. S hrdosťou v hlase pripomína, že Wood & Company je posledný nezávislý veľký brooker v strednej a východnej Európe. Jeho klientmi i konkurentmi sú Merill Lynch, Golden Sachs či Morgan Stanley.
Zrodený pre financie
Tvrdí, že mu financie ponúkajú neuveriteľný prierez celou ekonomikou. Dôležité je, aby sa človek každým priemyslom "prekopal" a odhalil, ako fungujú jednotlivé sektory.
"Je to úžasne široký záber a myslím si, že investičné bankovníctvo je v tomto smere a vo financiách úplný vrchol," vraví. V rodine pritom nikto v podobnom odvetví nepracoval a väčšina jeho časti si myslí, že pracuje vo veľmi dobrej banke.
Na otázku týkajúcu sa voľného času odpovedá protiotázkou, čo to je voľný čas? "Keď si ukradnem dvakrát do roka týždeň, podarí sa mi dostať na regatu. Sme vicemajstri Slovenska." Kedysi veľa športoval a čítal. Lyžovanie, plávanie, futbal, zo všetkého trošku. "Dostojevský je podľa mňa úplný Boh. Rád čítam Kunderu." V Prahe dokonca býval v jeho byte. "Kedysi sme sa hrali na intelektuálov, tak sme čítali strašne veľa všetkých tých Nietzscheov a Millerov. Už na to nie je čas."
V Česku sa radí medzi fanatických zástancov Slovenska, ale doma na Slovákov kvôli ich "blbosti" nadáva. Má rád dobré víno, a keď sa mu narodil prvý syn, pol roka rozprával iba o ňom. Keď príde o ôsmej večer domov, hodinu a pol sa s ním pohrá, a ešte do polnoci pracuje. Venuje mu aj víkendy.
Vyjednávať je normálne
Stresovou je preňho situácia, keď ráno príde do práce a vie, aj keď bude pracovať najlepšie ako vie, nestihne spraviť ani tretinu z toho, čo urobiť má. Nemôže si urobiť program dňa, lebo už o desať minút by pri jeho profesii neplatil. Priemerne robí na desiatich projektoch naraz a ich priority sa menia.
Páčia sa mu Jakubiskove filmy a Šulíkova Záhrada. Nemá rád ľudskú závisť a namyslenosť. "Ako sa u nás hovorí, od každého psa existuje ešte väčší pes, a to si ľudia neuvedomujú," tvrdí.
S manželkou ešte pred svadbou pochodil juhovýchodnú Áziu a časť Afriky, k tomu by sa chcel po čase vrátiť. Medzi jeho profesionálnu deformáciu patrí potreba vyjednávať. "Vyjednávam všetko a za každú cenu. Keď sme s manželkou kupovali náš prvý byt, chcel som vyjednávať zmluvu. Jeho majiteľkou bola taká dobrá ženička, ktorá sa pritom so slovami, čo si to o nej myslím, strašne rozplakala. Žena sa za mňa veľmi hanbila a ja som nevedel pochopiť, prečo tá pani plače, keď vyjednávame zmluvu. Veď to je úplne normálne, ja to robím každý deň pol dňa," priznáva.
ČO MA BAVÍ
- hrať sa s 2,5-ročným synom
- šport - tenis, volejbal, futbal
- turistika
...A ČO NIE
- stáť v rade
- čokoľvek, čo mi ujedá z času