Abramovič: Oligarcha mení ropu za luxus

Najbohatšieho Rusa Romana Abramoviča zastierajú mnohé tajomstvá, ktoré sa už roky snažia poodkryť nielen novinári, ale i súdy. Napriek tomu, že médiá neustále pretriasajú Abramovičove praktiky na hranici zákona z deväťdesiatych rokov, vychádza tento jeden z najmladších ruských oligarchov zo všetkých afér bez väčších škrabancov.
Ropné miliardy si "Roma", ako ho familiárne v ruskej tlači volajú, zarobil "tradičným" spôsobom. Tak ako väčšina jeho kolegov oligarchov, využil Abramovič chaotické deväťdesiate roky, aby sa v roku 1997 vynoril ako hlavný podielnik ruského ropného koncernu Sibnefť. Ten sa zakrátko pevne umiestnil na piatom mieste v ruskom rebríčku ropných firiem a "čierne zlato" dodnes zostáva hlavným zdrojom Abramovičovho bohatstva. Denník Kommersant určil približnú hodnotu Sibnefti na trinásť miliárd dolárov. V 90. rokoch Abramovič za firmu zaplatil sto miliónov.
Začínal výrobou hračiek
Štyridsaťročný Abramovič prišiel v detstve o oboch rodičov a vyrastal u strýka. Podnikať začal už počas štúdií v dobe Gorbačovovej perestrojky - založil družstvo, ktoré vyrábalo plastové hračky. Už v roku 1992 však vystupuje ako skúsený podnikateľ s radom aktivít. Nakupoval ropu za nízke štátne ceny v rubľoch a predával za svetové v dolároch. Do roku 1995 sa Abramovič zoznámil s vtedy už mocným oligarchom Borisom Berezovským, ktorý mu otvoril cestu do Kremľa a ku skutočnému ropnému biznisu. Podľa servera kompromat.ru bol Abramovič v polovici deväťdesiatych rokov sivou eminenciou vlády Borisa Jeľcina. Privatizácia Sibnefti, kvôli ktorej založil desať firiem, bola logickým zavŕšením tohto obdobia.
Čukotský gubernátor
Na sklonku Jeľcinovej éry na konci deväťdesiatych rokov sa Abramovič angažoval v politike a v roku 2000 ho zvolili za gubernátora arktickej Čukotky. V hodnotení politického angažovania Abramoviča sa analytici rozchádzajú. Nástup prezidenta Putina do funkcie a jeho vyhlásenie boja neprehľadným štruktúram majetku a moci oligarchov mohlo byť pohnútkou, aby hľadal bezpečie v poslaneckom mandáte. Inak chudobná Čukotka však ukrýva i obrovské nerastné bohatstvo - zlato, ropu, uhlie, biosuroviny. A tretí dôvod? "Jednoducho mi ich je ľúto a mám ich rád," hovorí o Čukotčanoch Abramovič. Investoval viac než 200 miliónov dolárov zo svojho, aby v Anadyre postavil supermarkety, hotely, zábavné strediská i cesty.
V týchto rokoch sa jeho podnikateľské záujmy rozrastajú do neprehľadného labyrintu. Od začiatku deväťdesiatych rokov záhadná švajčiarska firma Runicom úplne neprehľadne prelieva Abramovičov kapitál - pravdepodobne do zahraničia a do luxusných jácht či sídel vo Veľkej Británii. K nej sa teraz pridáva britská spoločnosť Millhouse Capital, ktorá pre Abramoviča skupuje 26 percent akcií Aeroflotu, gigantické podiely v metalurgii, energetike, strojárstve, obchodných reťazcoch, bankách i poisťovniach. Jeho holdingy v tom čase vytvárajú približne tri až štyri percentá ruského HDP.
Putin zmenil atmosféru
Zvrat priniesol rok 2003 a zatknutie Michaila Chodorkovského, bývalého šéfa Jukosu. V priebehu roka sa Abramovič začína zbavovať väčšiny svojich aktivít okrem Sibnefti a jeho kapitál mizne v zahraničí. Kupuje slávny futbalový klub Chelsea, do ktorého investuje viac než 400 miliónov dolárov. Vlani si okrem iného zámok Windsor vo Francúzsku a médiá uzatvárajú stávky, kedy emigruje do Británie, ako kedysi jeho priateľ Berezovskij. Zatiaľ sa tak nestalo. Abramovič vzorne platí dane a neháda sa o daňových nedoplatkoch, ktoré Sibnefti narátali úrady. Jeho majetok časopis Forbes odhadol na 13,3 miliardy dolárov.