V predošlých mesiacoch často rezonovali správy o spomalení ekonomiky eurozóny. Ukazovalo ho viacero čísel, na čele s HDP. Hlavnou príčinou boli zrejme obavy z dopadu obchodných vojen, pridať sa pritom mohli aj viaceré jednorazové faktory. V máji som v komentári „Zo spomalenia ekonomiky eurozóny nie je potrebné robiť tragédiu“ písal, že toto ešte nebude ten zlom. A posledné čísla to zatiaľ potvrdzujú.
Aby prišlo k výraznejšiemu spomaleniu ekonomiky, resp. k zlome v ekonomickom cykle, tak je potrebné, aby nastala minimálne jedna z dvoch nasledujúcich vecí.
1) Musí sa začať ochladzovať trh práce. Keď sa nálada v ekonomike zhorší natoľko, že podniková sféra tvorí málo pracovných miest, tak tým trpí aj spotreba domácností, čo následne roztáča špirálu slabší dopyt -> viac zaniknutých ako vytvorených pracovných miest -> slabší dopyt -> atď.
Obavy z obchodných vojen nedokázali ani zďaleka natoľko zhoršiť ekonomický sentiment, aby sa ekonomika k tomuto stavu aspoň priblížila. Práve naopak. Trh práce ťaží nedostatok ľudí a aj z toho dôvodu vykázalo Nemecko v druhom kvartáli najrýchlejší rast kolektívne vyjednaných miezd od polovice 90-tych rokov. Zrýchlenie rastu miezd ukazujú aj ďalšie dáta z eurozóny. Čiže aktuálne je situácia na trhu práce vzdialená od situácie, ktorú by sme mohli nazvať ochladenie.
2) Banky musia začať obmedzovať úverovanie. A to sa tiež nedeje. Úplne čerstvé dáta z minulého týždňa v podobe prieskumu úverových podmienok ukázali, že banky v eurozóne aj v druhom kvartáli uvoľňovali úverové štandardy. V praxi to znamená, že sú ochotné požičiavať za nižšie úvery a/alebo menej bonitným klientom.
Výsledným číslom tohto prieskumu je rozdiel medzi percentom respondentov, ktorí hlásia uťahovanie úverových štandardov a tými, ktorí hlásia ich uvoľňovanie. V druhom kvartáli bolo toto číslo pre všetky kategórie úverov záporné, banky teda štandardy uvoľňujú. Pri firemných úveroch a spotrebných úveroch to bolo -3, pri hypotékach -8. Takisto bol hlásený aj rast dopytu po všetkých týchto formách úverov, čo naznačuje optimizmus v ekonomike.
Výsledky prieskumu úverových podmienok ECB pre eurozónu a jej najväčšie ekonomiky (červená – úverové štandardy; čierna – dopyt):
Uvoľnenejšie úverové štandardy môžu znamenať aj požičiavanie hocikomu a týmpádom aj vyššie riziko budúcich problémov. Zatiaľ to však na tento problém na úrovni eurozóny nevyzerá. A to minimálne z týchto dvoch dôvodov:
• Dlh domácností a firiem k HDP v eurozóne klesá (pred krízou prudko rástol)
• Banky hlásia v pomere k historickému štandardu stále nadpriemerne vysoké úverové štandardy. Môže to byť prísnejšou reguláciou, slabšou kapitálovou pozíciou, či väčšou obozretnosťou po zlých skúsenostiach z nedávnej minulosti.
Aj vďaka tomu, že tieto dva „zosilňovače“ problémov v ekonomike (teda trh práce a banky) sa zatiaľ nespustili, sa postupne situácia v eurozóne stabilizuje.
V júli dorazilo z ekonomiky eurozóny viacero pozitívnych čísel a zastavil sa aj pokles indexov podnikateľskej dôvery, ktoré sú veľmi dobrým ukazovateľov vývoja ekonomickej aktivity. A tento pokles sa zastavil na podstatne vyšších úrovniach ako boli v roku 2016 (kedy inak ekonomika rástla relatívne solídnym tempom).
Vývoj PMI indexu výrobnej dôvery za eurozónu a nemeckého IFO indexu
Aby som to zhrnul, obchodné vojny sú zlá vec. Ale zavádzanie ciel na určité tovary (ktoré sú napríklad pri oceli a hliníku nižšie ako je ich bežná ročná volatilita na trhoch), by nemali byť postačujúce na to, aby položili finančný systém, či vyvolali výrazný rast nezamestnanosti. Na takýto „moment“ si ešte budeme musieť počkať. Dúfajme, že príde čo najneskôr.