Česi dosiahli suverénneho rekordu medzi očakávaným rastom (0,6%) a prepadom (0,8%). Prepad HDP je tak v Česku mimochodom rovnaký ako v Grécku. Slovensko v rovnakom období vzrástlo o dve percentá.
Netreba to uľahčovať
Situáciu nemožno uľahčovať poukázaním na to, že situácia je zlá alebo mizerná všade.
Nemecká stagnácia nepochybne významne súvisí s ukončením šrotovného. Veľkorysé príspevky tam umelo naštartovali rast a teraz, keď skončili, ho zase umelo ťahajú nadol.
Aj česká ekonomika je s Nemeckom taká previazaná, že sme na šrotovnom veľmi profitovali, dnes jeho ukončením veľmi stráca. To však, bohužiaľ, nevysvetľuje, prečo je česká situácia citeľne horšia ako tá nemecká. Zlé výsledky nie sú iba odrazom situácie v priemysle, ale tiež obmedzeného dopytu a poklesu v sektore služieb.
Téma rastu sa vytratila
Domácnosti, firmy aj štát šetria. Bohužiaľ to okrem mnohých iných dôležitých faktorov súvisí aj s celkovou atmosférou v spoločnosti, ktorú spoluvytvárajú politici a médiá.
Téma rastu sa v uplynulom polroku úplne vytratila z verejnej diskusie, ktorú úplne okupuje dlh a deficit, prípadne hysterické strašenie štátnym bankrotom. Osobne sa vôbec nedivím, že v takejto atmosfére začínajú ľudia sporiť, ako to len ide.
Bolo by dobré počkať
Európska komisia pred pol rokom varovala členské štáty pred príliš rýchlym uplatnením tzv. exitových stratégií (teda opustenie nadštandardných podporných menových a fiškálnych opatrení).
Zostalo to v Česku trochu bez povšimnutia. Celkovo sa Česi dnes hodnotia ako jedni z prvých, kto začali zvyšovať dane a obmedzovať výdavky. Nič proti tomu: šetriť alebo dokonca vytvárať prebytky potrebujeme, ale mohli sme si predsa len počkať, keď sa s väčšou istotou vrátime k rastu.
Návrhy z rozmaru?
Ak si myslíme, že štátny dlh je rádovo dôležitejší než rast, potom je otázka, ako rýchlo sa rast obnoví. Pretože ak sa neobnoví, bude, samozrejme, horší aj ten dlh. Každopádne sme mali lepšie testovať každé jednotlivé opatrenia vo fiškálnej oblasti (konkrétne dane a konkrétne výdavky) a ich vplyv na rast.
Práve Česku s jeho neúspešnými hospodárskymi výsledkami neprináleží bagatelizovať niektoré nápady Medzinárodného menového fondu ako napríklad výzvu centrálnym bankám cieľovej vyššiu infláciu a označovať ich za šialené.
Nikto nie je dokonalý a neomylný, takže ani nadnárodní byrokrati, za zmienku však stojí, že MMF zamestnáva tisícky ľudí s elitným vzdelaním, ktorí tieto veci nenavrhujú len tak z rozmaru pre vlastné potešenie alebo preto, že nemajú čo robiť, a preto sa len tak hrajú.
Prečo je rast dôležitý? Napríklad preto, že jeho absencia znamená veľký nárast dlhodobej nezamestnanosti. A tomu snáď už rozumie úplne každý.
Jan Macháček autor pracuje v týždenníku Respekt |