V Grécku máme jeden a pol miliardy eur

Rokovania strán v Grécku dopadli neúspešne a krajina smeruje k novým voľbám, ktoré prebehnú o týždeň v nedeľu. Dva roky trvajúca dráma sa tak blíži k vyvrcholeniu.

Tri možnosti

Prvý scenár ráta s tým, že v nových voľbách získajú ND a PASOK dostatok hlasov, aby opäť zostavili vládu a pokračovali v doterajších krokoch, prinajhoršom s tichou podporou niektorej z menších neradikálnych strán. V takom prípade by pokračovali platby z Európy. Vzhľadom k beznádejnému vývoju verejných financií a ekonomiky je takmer isté, že ani to by nezachránilo Grécko od ďalšieho bankrotu a veľkých strát veriteľov, ktorými sú prevažne európski daňoví poplatníci, no znamenalo by to výrazný odklad.

Druhá možnosť je, že Gréci sformujú vládu, ktorá odmietne škrty, alebo si upraví niektoré podmienky a EÚ nenájde dosť odvahy spraviť najradikálnejší krok vo svojej histórii a bude pokračovať v poskytovaní peňazí napriek neplneniu podmienok Gréckom. Ústupky voči Grécku by posmelili aj vlády v Španielsku, Portugalsku a ďalších krajinách. Trpezlivosť a peňaženky najmä nemeckých voličov sú už napnuté na prasknutie.

Tretia je možnosť, že Grécko prestane plniť podmienky Memoranda (zmluva medzi Gréckom, EÚ a MMF) a EÚ zareaguje zastavením platieb pôžičky. Takmer okamžite by sa grécky štát dostal do platobnej neschopnosti a musel opätovne zbankrotovať, čo by znamenalo obrovské straty pre veriteľov, ktorými sú prevažne daňoví poplatníci štátov eurozóny.

Peniaze pre Grécko

Bilaterálne pôžičky (prvý bailout), sa udiali bez priamej účasti Slovenska. Cez ne bolo poskytnuté 53,9 mld. eur. Na ďalších krokoch sa už Slovensko podieľalo.

1.) Pôžičky Medzinárodného menového fondu Grécku (najskôr v prvom bailoute, tento program bol na jar zrušený a spustil sa nový), celkovo zatiaľ poskytnutých 22,5 mld. eur, podiel Slovenska 0,18%, tj. 40.5 mil. eur.

2.) EFSF záchranný balík jar 2012, poskytnuté 103,7 mld. eur, podiel Slovenska je 0,991%, tj. 1,03 mld. eur. To sa delí na:

• Peniaze na bežné fungovanie gréckeho štátu 13,4 mld.
• Nutná rekapitalizácia gréckych bánk (po stratách, ktoré utrpeli pri výmene dlhopisov) 25 mld.
• Kolaterál v ECB – vstupom do bankrotu prestali byť grécke dlhopisy držané ECB ako kolaterál na refinančné operácie (pôžičky pre grécke banky) použiteľné na tento účel a museli byť vymenené za dlhopisy EFSF – 35 mld. eur
• Doplatok (hotovosť/dlhopisy EFSF) 15 % súkromným investorom na zníženie strát z vynútenej výmeny gréckych dlhopisov – 29,7 mld. eur
• Náhrada naakumulovaných úrokov na starých gréckych dlhopisoch 4,8 mld. eur

3.) Grécke dlhopisy nakúpené ECB od roku 2010 a držané ECB (tieto neboli súčasťou výmeny dlhopisov, Grécko ich ešte predtým u ECB vymenilo za novšie). ECB má nakúpené skoro 220 mld. rôznych štátnych dlhopisov, konkrétny podiel gréckych sa len odhaduje, ale pravdepodobne sa pohybuje okolo 55 mld. eur. Ak ich rozdelím podľa podielu na kapitále ECB (0,6934%), tak náš slovenský podiel je 381 mil. eur.

Teda v Grécku máme takým či onakým spôsobom zhruba 1,451 mld. eur, t.j. 268 eur na obyvateľa. Časť z nich sa ďalším bankrotom Grécka stane nákladom pre slovenské verejné financie.