Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
26.10.2015, 00:00

Využite „ekonomiku zdieľania“, kým sa dá (komentár dňa)

Idea žiť život bez pozemských statkov nie je nová. V súčasnosti je trend nevlastniť majetok čoraz populárnejší, známy ako sharing economy.

Využite „ekonomiku zdieľania“, kým sa dá (komentár dňa)

Tento koncept, ktorý už pred istým časom zasiahol takmer všetky časti sveta, so sebou nesie druh biznisu založeného na spoločných zdrojoch, kde zákazníci môžu využívať produkty či služby bez toho, aby boli ich priamymi vlastníkmi. Tento nový ekonomický trend je pre dnešnú vysoko zadlženú a starnúcu spoločnosť prirodzeným výskytom, ktorý našiel medzeru na trhu a vypĺňa ju, pričom koncovým zákazníkom prináša lacnejšiu alternatívu.

Regulácia zo strany štátov však môže čoskoro spôsobiť, že finančné výhody ekonomiky „zdieľania“ klesnú a nadmerná regulácia z nich spraví súčasť súčasných služieb. Dovtedy však bude ekonomika „zdieľania“ finančne veľmi zaujímavá.

Koniec materializmu?

Vznik a výskyt ekonomiky „zdieľania“ v jej dnešnej podobe umožnil až zrod sociálnych technológií v druhej polovici „nultých“ rokov 21. storočia. Keď sa k tomu v roku 2008 ešte pridala globálna finančná kríza, ktorá donútila doposiaľ vysoko konzumnú spoločnosť, ktorú v tom podporovali aj vládne elity (napr. prezident George Bush ešte pred hypotekárnou krízou hovoril, že je americké vlastniť svoj dom), bolo už takmer nevyhnutné začať zvažovať svoje výdavky.

Spotrebitelia boli nútení začať šetriť, pričom nové platformy im umožnili zarobiť na prenajímaní ich majetku. Materialistická spoločnosť a nadmerná spotreba začali byť postupne odmietané. Nový trend, kde „prístup k“ prekonáva samotné vlastníctvo, spôsobil, že ľudia si kupujú veci obozretne, vtedy, keď ich potrebujú, a nie preto, aby ich vlastnili, sa, samozrejme, nevyhol vlne kritiky.

Ak vlastníte viac ako sedem vecí, tieto veci vlastnia vás. (Lao Zi, čínsky filozof, 6. storočie p. n. l.)

Tí, ktorí ekonomiku „zdieľania“ odmietajú a kritizujú ju, vidia za ňou skôr ekonomickú sebeckosť a vypočítavosť, pričom podľa nich nejde o „zdieľanie“, ale o predátorské vykorisťovanie. To je pochopiteľné, keďže nové technológie a s tým spojené procesy či služby vždy prinesú v procese kreatívnej deštrukcie záhubu tým starým, ktoré nahradia efektívnejšie a často lacnejšie alternatívy.  

Podporovatelia nových technológií a riešení však správne vidia lepšie fungujúci voľný trh, ktorý bude v konečnom dôsledku pre koncového spotrebiteľa pozitívom. Zlepší sa efektivita a mnohé služby budú prístupné širokej verejnosti, pričom spoločné užívanie zdrojov je prospešné aj pre životné prostredie.

Jedným dychom však treba dodať, že pravda nie je taká jednoznačná. Negatívami sú krátkodobé vplyvy na osobnú ekonomickú bezpečnosť či na sociálne zabezpečenie. Keďže žijeme v spoločnosti založenej na spolupráci a spolunažívaní, logické argumenty majú za to, že je potrebná určitá regulácia. V prípade jej nadmernosti však možno ekonomickú inováciu rýchlo zadusiť. 

Nie je to len UBER

Ekonomiku „zdieľania“ v ostatnom období najviac promujú služby ako UBER, Airbnb či Autoshare, ktoré prostredníctvom online platforiem umožňujú jednotlivcom cestovanie, ubytovanie či iné produkty a služby poskytované nie profesionálmi, ale rovesníkmi. Ekonomika „zdieľania“ však nie je len o UBER, Airbnb či o iných podobných platformách, o ktorých sa písalo už mnoho. Nájdeme ju aj vo svete financií, kde sa prejavuje na crowd-fundingových stránkach či na peer-to-peer (kolektívnych) pôžičkách.

Snímka: flickr.com/noticias seguridad

Populárna crowd-fundingová stránka Kickstarter, kde môžu záujemcovia finančne podporiť rôzne produkty či projekty, podľa vlastných dát už dostala viac ako jednu miliardu dolárov v záväzkoch, od viac ako šesť miliónov podporovateľov, určených na približne 135-tisíc projektov.

Druhý hlavný model v oblasti financií je tzv. model peer-to-peer, kde namiesto požičiavania si peňazí cez banku dochádza k pôžičkám medzi jednotlivcami a to za prijateľnejšie úroky, pričom väčšina z nich ide do rúk veriteľom a nie banke. Stránka Lending Club, založená v roku 2006, sprostredkovala do roku 2013 pôžičky v celkovom objeme viac ako 3 miliardy dolárov. Lending Club začal prvotne ako jedna z prvých aplikácií na Facebooku, pričom v roku 2007 sa vyvinul do separátnej platformy. Obdobou Lending Clubu je v Európe napr. francúzsky Pret d’Union. Na Slovensku je pri „kolektívnom“ požičiavaní populárna stránka Bondora či Žltý melón.

Či je to „zdieľanie“ auta, ubytovania alebo poskytovanie pôžičiek, ekonomika „zdieľania“ je zatiaľ objemovo len v plienkach. Odhaduje sa, že ekonomika „zdieľania“ vlani generovala tržby v objeme viac ako 3,5 miliardy dolárov. Konzultingová spoločnosť PwC  vo svojom reporte (The Sharing Economy) odhaduje, že v tomto roku „päť hlavných sektorov ekonomiky „zdieľania“ (cestovanie, autá, financie, personalistika a streamovanie hudby a videa) má potenciál zvýšiť svetové tržby o asi 15 miliárd dolárov.“ To je zatiaľ relatívne málo, ale nejde o koncové číslo. PwC v tom istom reporte odhaduje, že v roku 2025 by to malo byť už 335 miliárd dolárov. Očakávaný ďalší prudký rast počtu a popularity takýchto služieb so sebou prirodzene nesie, že tieto služby začínajú narážať na prvé väčšie prekážky. 

Užívajme si, kým sa dá

Mnohé služby sa vyhýbajú súčasným reguláciám, čo im zároveň umožňuje držať svoje ceny nízko. Čo však vyzerá ako prelomový a kontinuitu rozvracajúci model, sa však veľmi pravdepodobne stane súčasťou, resp. bude zamiešaný, do súčasných modelov. Dôkazom je história, pričom hlavným dôvodom je stupňujúca sa regulácia.

Snímka: flickr.com/Charlotte Marillet

Otázky objektívnej zodpovednosti či platenia daní sú čoraz častejšie, pričom do hry sa pridávajú aj veľkí hráči, ktorý jej len pridávajú na váhe. GM Ventures, investičné rameno najväčšieho amerického automobilového výrobcu, bola jedným z množstva investorov, ktorí v roku 2011 investovali do RelayRides, firmy, ktorá umožňuje ľuďom prenajímať svoje auto.

Vynára sa čoraz viac otázok. Majitelia bytov kontrolujú svojich nájomcov, aby neposkytovali prenajaté byty na ďalší nájom, pričom daňové úrady sa pýtajú, či je takéto „pod-podnajímanie“ daňovo deklarované. Spoločnosti sprostredkúvajúce „zdieľanie“ automobilov boli časom nútené prikročiť k poisteniu svojich služieb až do výšky jedného milióna dolárov.

To, samozrejme, takmer s určitosťou znamená nárast cien, pričom veľká porcia 40-percentnej komisie platformy RelayRides z každého sprostredkovaného prenajatia ide na poistenie. To, či v prípade nehody spadá zodpovednosť aj na poisťovňu vlastníka auta, zatiaľ nie je známe a môže priniesť ďalšie legálne, ako aj finančné problémy, ktoré môžu zvýšiť cenu ponúkaných služieb a spraviť ich tak menej lukratívnymi.

Fakt, že regulátori, daniari, ba dokonca aj veľké firmy sa čoraz viac zaujímajú o biznis modely ekonomiky „zdieľania“, je dôkazom rastového potenciálu tohto relatívne nového ekonomického odvetvia. Nadmerná regulácia môže pre ekonomiku „zdieľania“ znamenať, že ide len o krátkodobý „módny“ ekonomický trend.

Vo svojom špeciálnom reporte „10 nápadov, ktoré zmenia svet“ magazín Time povedal, že „jedného dňa sa pozrieme späť na 20. storočie a budeme sa čudovať, prečo sme vlastnili toľko vecí. Možno. Vlastniť veci však má naďalej svoje výhody a je otázne, akým populárnym sa „zdieľanie“ stane, pričom sa ľahko môže stať, že sa integruje medzi „tradičné“ reporty či služby. Jasné je len to, že ak sa naozaj stane mainstreamom, bude adekvátne aj preregulované a pohltené do súčasného systému. Preto z neho treba vyťažiť najviac, kým sa dá. 

Komentár bol zverejnený na webe jet.sk


 

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.