S prichádzajúcimi európskymi voľbami sa vrátili aj niektoré populárne európske chýry – od zákazu žiaroviek po príkaz zakrivenia banánov. Ich obľube sa nemožno čudovať, keďže sú o toľko farbistejšie ako obyčajná šedivá pravda. Koho by zaujímal nudný obchodný cieľ Francúzska umožniť dovoz banánov z jeho bývalých kolónií? Alebo trpezlivo a premyslene pripravovaná stratégia úspor energie, v rámci ktorej sa masovým rozšírením úsporných svietidiel podarilo zraziť ich cenu? Takéto veci sú denným chlebom úradníkov v Bruseli, netvoria však obzor starostí bežného občana.
No „Brusel“, z ktorého k nám prúdia zákazy a príkazy, vlastne vôbec neexistuje. Úradníci Európskej komisie totiž slúžia najmä ako servis pre skutočne rozhodujúcich hráčov. Tými sú Rada Európskej únie, zložená z ministrov vlád členských štátov, a Európsky parlament, volený v priamych voľbách.
Nerozhodujú teda úradníci, ale zástupcovia občanov.
Europoslanci sa nechali počuť napríklad aj pri tvorbe bankovej únie. Ako osobný účastník rokovaní som zažil niekedy naozaj ostré zrážky medzi vyjednávačmi za členské štáty a zástupcami parlamentu – nuž ale aj o tom je demokracia. Parlament bude v oblasti finančných služieb hrať svoju úlohu i naďalej. Bude spoludohliadať na formu regulačných opatrení, schvaľovať vymenúvanie dôležitých osôb bankovej únie (ako napríklad členov Jednotnej rezolučnej rady) a významné inštitúcie mu budú skladať účty. Európska centrálna banka napríklad už teraz posiela do parlamentu štvrťročné správy o stave pripravenosti jednotného dohľadu nad európskymi bankami.
Keď už hovoríme o regulačných opatreniach – všetky dokumenty schválené v predošlom období si budú vyžadovať aj svoje vykonávacie predpisy. Jednotné pravidlá vychádzajúce zo smernice a nariadenia o kapitálovej primeranosti (CRR/D IV) napríklad pokrývajú stovky strán – a ďalšie dokumenty, ktoré na vypracovanie a schválenie čakajú, zaberú možno ďalšie stovky. Všetko bude okrem Rady sledovať aj parlament a v prípade veľkých výhrad by mohol proces zablokovať. Europoslancov teda čaká skutočne rozsiahla náplň práce.
Slovenská republika sa začína pripravovať na svoje predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré nadíde v roku 2016. Europarlament sa v tomto období stane naším rokovacím partnerom. Aj preto je dôležité, aby doň Slovensko vybralo najmä ľudí, ktorí pri rokovaniach dobrými partnermi byť dokážu. Ľudí, ktorí majú s bruselskou administratívou už svoje skúsenosti. A ktorí preto aj v zložitých situáciách dokážu obhajovať slovenské záujmy.