Spomínate si na svoj prvý biznis?
Veľmi presne, pretože som mu dodnes zostala verná. Pre ženu dosť netypická oblasť podnikania – polygrafický priemysel.
Iniciovali ste ho sama, alebo vás doň niekto „pribral“?
Do tlačiarne som sa zamilovala ešte počas štúdií na strednej škole a svoj sen mať vlastnú tlačiareň som si splnila, aj keď to nebolo také ľahké, ako ľahko sa mi dnes o tom hovorí.
Čo vás motivovalo, aby ste do toho išli?
V roku 1998 som sa zamestnala vo vydavateľstve v Galante a dostala som za úlohu vydávať reklamné noviny. Najskôr som musela zabezpečiť a zhromaždiť inzerciu, potom som zodpovedala za jej grafickú úpravu, ako aj konečnú tlač letákov a ich distribúciu. Keďže tlačiareň, s ktorou sme spolupracovali, bola dosť nespoľahlivá a nás ako maloobjemových zákazníkov si nechávala nakoniec, trávila som dlhé hodiny v tlačiarni, kým som dostala naše noviny vytlačené. Popritom čakaní som mala možnosť dobre sa oboznámiť s celým výrobným procesom tlačenia novín od predprípravy tlače, prípravy podkladov, cez ukladanie na platne až po finálny výrobok. A práve tam som mala možnosť vidieť, ako sa z projektu, na ktorom som pracovala celý mesiac, o pár minút v tlačiarni zrodili noviny. To bol ten prvotný impulz, kedy som si povedala, že aj ja raz chcem mať vlastnú tlačiareň.
Viete si samu seba predstaviť v danej oblasti aj dnes?
Som tam dodnes a som rovnako zapálená pre vec, ak nie viac. Som viac ako 12 rokov v tomto biznise. Mojou absolútnou prioritou je stále zdokonaľovanie technológie a prinášanie noviniek v slovenskom polygrafickom priemysle, pretože práve polygrafia je oblasť, ktorá veľmi rýchlo napreduje a chcem, aby naša spoločnosť bola konkurencieschopná, moderná a stále aktuálna. V roku 2014 spúšťame absolútne špičkový projekt na digitálnu tlač, v čom budeme určite jedineční na polygrafickom trhu v SR, Maďarsku i Česku.
Čo vás vaše prvé podnikanie naučilo?
Trpezlivosti, vytrvalosti, vedieť sa včas rozhodnúť, nevzdať sa a ísť po svojej ceste. Verím tomu, že keď sa človek niečím dôsledne zaoberá, tak sa to podarí. Dôležité je do toho, čo robím, dávať aj svoje srdce.
Bolo ziskové?
Bolo, ale všetok zisk som znovu investovala v záujme rozvoja spoločnosti (technológie, materiál či vzdelávanie zamestnancov).
Čo bolo na ňom najťažšie? S akými prekážkami ste sa stretli?
Ťažké obdobia sa striedajú s tými lepšími, je to prirodzený vývoj v podnikaní. Konkrétne pre mňa však najťažšie bolo presadiť sa ako žena v mužskom biznise – bola som prvá a jediná v polygrafickom priemysle na Slovensku (a je to tak dodnes). Prvý tlačiarenský stroj som kupovala ako 24-ročná a potrebovala som dvakrát toľko energie, ako kolegovia z brandže, aby ma obchodní partneri rešpektovali, mnohí mali predsudky. Ako príklad môžem uviesť jednu agentúru, ktorú som sa 5 rokov snažila získať za partnera, výhodnými obchodnými podmienkami, ústretovým prístupom, výhodami, ale nešlo to, lebo sme boli „tlačiareň z dediny“. Zlom nastal až vtedy, keď som získala ocenenie Podnikateľka roka. Vtedy ma majiteľ agentúry sám kontaktoval, že už som ho presvedčila a teraz spolupracovať môžeme.
Druhou ťažkou záležitosťou bolo pre mňa zladenie mojej rodiny s mojou prácou, pretože som nadšená prácou a dokážem sa pre ňu oduševniť, zároveň však chcem vidieť vyrastať svoje deti a chcem im byť nablízku v ich dôležitých životných momentoch, keď ma potrebujú. Vďaka veľkému pochopeniu zo strany blízkych a dobrej logistike sa to však darí.
Máte nejaké odporúčanie pre mladých podnikateľov?
Odporučila by som dobre si vybrať oblasť, ktorej sa budete venovať a tú robiť s nadšením a srdcom, postaviť pevné základy – čo chvíľu trvá – a na nich postaviť stabilný a prosperujúci projekt. Ja som mala podľa otca podnikať v reštauračných službách, ale inklinovala som k inej oblasti. A moje rozhodnutie staviť na vlastnú voľbu sa s odstupom času ukázalo ako správne.