Myslíte si, že v eurozóne skutočne hrozí deflácia?
Riziko deflácie tu je. Hoci údaje ukazujú, že inflácia v eurozóne sa znižuje, keď v januári 2014 bola 0,7 percenta namiesto 0,8 v decembri 2013, v Coface predpokladáme, že riziko deflácie zostáva. Pomalé oživovanie ekonomiky v eurozóne a iných krajinách únie na jednej strane so sebou prináša aj zvýšenú spotrebu domácností, a to aj vďaka rastu miezd v Nemecku. To by zároveň na druhej strane malo pomôcť zamedziť tlaku na znižovanie spotrebiteľských cien. Napríklad HDP eurozóny rástol v poslednom štvrťroku vlaňajšieho roka medzikvartálne o 0,3 percentá, kým v celej EÚ o 0,4 percentuálneho boda.
V ktorých krajinách je riziko deflácie najväčšie?
Podľa najnovšieho prieskumu ECB korporácie očakávajú rast inflácie pre tento rok okolo 1.1 percenta, až po dve percentá v priebehu piatich rokov. To je v podstate veľmi blízke cieľu, ktorý stanovila aj ECB. To znamená, že firmy neočakávajú v nasledujúcich rokoch nejakú výraznú infláciu. ECB v podstate očakáva, že ceny by sa tento rok mali zvýšiť o 1.1 percenta a budúci rok o 1.3 percenta. Na druhej strane, regionálny priemer ukrýva aj veľké národné rozdiely. Deflačné riziko je podstatne vyššie v krajinách s vysokou nezamestnanosťou. Z toho vyplýva, že obzvlášť ohrozené sú južanské európske krajiny. Znižovanie cien pritom už podľa údajov jednotlivých krajín postihlo Grécko, Španielsko, ale napríklad aj Lotyšsko. Z krajín mimo eurozóny je to Bulharsko.
Môže ECB nejako zabrániť deflácii?
Deflácia robí každú monetárnu politiku neefektívnou. Ak naozaj vypukne, centrálna banka nastolí politiku nízkych úrokových sadzieb. To sa ale môže minúť účinku. Defláciu totiž živí slabnúci dopyt a snaha domácností šetriť. Očakávajú, že ceny sa ešte znížia, čo vytvorí na ceny ešte vyšší tlak. Dostávame sa do začarovaného kruhu, alebo do deflačnej špirály. Výrobcovia zase budú tlačení do znižovania cien, čo ale zapríčiní znižovanie nákladov na výrobu, s čím súvisí znižovanie miezd a škrtanie pracovných miest. To zase prinúti ľudí šetriť.
Čo to potom bude znamenať pre štát?
Deflácia zvyšuje aj reálnu hodnotu peňazí, no tým zvyšuje aj reálnu hodnotu dlhu. Takže sťažuje splácanie dlhu. Zraniteľné sú preto ešte viac štáty s vysokým verejným dlhom, ale aj vysoko zadlžené firmy.
Európska centrálna banka sa ale na riziko deflácie pripravila.
Áno, ECB preventívne znížila kľúčovú úrokovú sadzbu na rekordne nízku hodnotu 0,25 percenta ešte v októbri miulého roka, takže je vidieť, že hrozbu berie vážne. V prípade, že sa riziko ešte zvýši, môže sa uchýliť k menej konvenčným politikám. Môže začať priamo nakupovať dlhopisy, alebo poskytovať lacné pôžičky s nízkym úročením. Menej pravdepodobným scenárom je nákup dlhopisov na sekundárnych trhoch, podobne, ako to robil FED alebo Bank of England. To však zrejme nenájde podporu u členov eurozóny.
S defláciou bojovalo aj Japonsko, a to celých 20 rokov. Môže sa z jeho prípadu poučiť aj eurozóna?
Neschopnosť japonskej centrálnej banky zvýšiť aktivitu a dopyt počas deflácie, ktorá trvala od 90tych rokov iba ilustruje pascu likvidity, ktorú som už spomenul. Ani nízke úroky totiž nedokázali povzbudiť ekonomiku a dlh Japonska sa vyšplhal do astronomických výšok (minulý rok to bolo asi 215 percent HDP, pozn. red). Napokon sa uchýlili k uvoľnenej menovej politike. Kupovali dlhopisy na sekundárnych trhoch a stimulovali domáci dopyt. Prípad Japonska ale pekne ukazuje, že ak sa chceme s defláciou vyrovnať, sú potrebné pomerne zasadné, dobre mierené reformné opatrenia.
Grzegorz Sielewicz
Hlavný ekonóm pre región strednej Európy spoločnosti Coface