Po niekoľkodňovom napätí medzi Tureckom a Cyprom a hrozbách tureckého ministra zahraničných vecí Abdulláha Güla ignorovať schôdzku v Luxemburgu, Brusel nakoniec otvoril prvú kapitolu rozhovorov o vstupe Turecka do EÚ. Umožnil to Cyprus, ktorý v poslednej chvíli ustúpil a súhlasil so začatím rozhovorov. Ministri zahraničných vecí únie zároveň včera podpísali s Albánskom dohodu o stabilizácii a rozšírení, otvorili a uzavreli kapitolu o vede s Chorvátskom a uznali vznik štátu Čierna Hora.

Krízu zažehnali len na čas
Cyprus pôvodne trval na tom, aby Ankara ešte pred začatím rozhovorov uznala Cyprus a okrem toho rozšírila colnú úniu aj na všetky nové štáty EÚ. To by znamenalo, že by svoje prístavy a letiská otvorila aj cyperským lodiam, resp. lietadlám. Turecko sa síce podľa americkej televíznej stanici CNN na colnej únii dohodlo s EÚ ešte v júli minulého roka, no doteraz dohodu nezačalo uplatňovať.
V snahe vyjsť v ústrety aj Cypru, ktorý je členským štátom už dva roky, EÚ sčasti akceptovala cyperské pripomienky. Kapitolu Veda a výskum preto včera otvorila podmienečne a tureckej vláde pripomenula, že "ak sa jej nepodarí splniť všetky záväzky, ovplyvní tak proces rokovaní v neskoršom období". Turecko by colnú úniu malo vytvoriť do konca roka.
Bruselu sa tak podarilo aspoň na čas odvrátiť ďalšiu z kríz, keď medzitým musí riešiť problémy s európskou ústavou či občasné rozpory medzi starými a novými členmi únie. Nie je však isté, či nedôjde k sporom v neskoršom období, pretože Turecko čaká ešte 34 ďalších kapitol a mnohé z nich budú omnoho náročnejšie.
Ostrov Cyprus je rozdelený od roku 1974 na dve zóny - južná, obývaná Grékmi je od roku 2004 členským štátom EÚ. Severnú časť- tzv. Severocyperskú tureckú republiku , ktorá zaberá asi dve pätiny ostrova, okrem Turecka žiaden štát neuznáva.

Iný názor sa netoleruje
Únia už niekoľkokrát vyzvala Ankaru najmä na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv, najmä práv žien, kurdskej menšiny a iných skupín, napríklad homosexuálov. Turecko si šance na otvorenie rozhovorov o vstupe skomplikovalo hlavne minulý rok, keď polícia počas sviatku MDŽ brutálne zakročila proti demonštrácii žien bojujúcich za zlepšenie svojich práv.
Ankara síce zreformovala zákonník v tejto oblasti a oficiálne zvýšila práva žien a detí, no podľa policajných zdrojov zabili v Turecku za posledných šesť rokov okolo 2 000 žien. Ide najmä o tzv. vraždy cti, keď príbuzní zabijú mladé ženy či dievčatá za údajné pošpinenie povesti rodiny. Problémom je aj obmedzovanie slobody slova, známe najmä procesom so spisovateľom Orhanom Pamukom. Ten sa údajne dopustil "narušenia identity tureckého národa," keď v roku 2004 napísal pre švajčiarsky týždenník, že v Osmanskej ríši zabili Turci milión Arménov. Trest väzenia hrozil aj novinárovi Belgemu, ktorý kritizoval zrušenie konferencie o otázke masakry Arménov a ako uviedli Financial Times, novinárka Perihan Magdenová čelí možným trom rokom vo väzení len za výzvu, aby Ankara umožnila vytvorenie náhradnej vojenskej služby. V Turecku je služba v armáde povinnosťou a úrady jej názor považujú za "podnecovanie Turkov neslúžiť v armáde".

Európania Turkov nechcú
Vstup Turecka do EÚ, ktoré sa neočakáva skôr ako o desať rokov, nevyvoláva medzi obyvateľstvom únie veľké nadšenie. Podľa minuloročného prieskumu francúzskej firmy Sofres v šestke najväčších členských štátov by ich obyvatelia radšej videli v únii Ukrajincov či Rusov než Turkov. Jediní Briti dali prednosť Turkom pred Ukrajinou aj Ruskom. Ani Slováci nie sú vstupu Turecka naklonení. Podľa prieskumu americkej nadácie German Marshall Fund z konca minulého roka len 17 percent opýtaných Slovákov súhlasí so vstupom Ankary do EÚ, zatiaľ čo 28 percent bolo proti. Ešte menej podporujú Turkov Francúzi, Nemci a Holanďania.