Dôchodková reforma na Slovensku a v Českej republike

Ľudovít Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny
Dôchodková reforma bola jednou z najväčších priorít, ktorá pred nami stála. Rozdelená bola na niekoľko fáz. Prvá zahŕňala legislatívnu prípravu, ktorú sa nám podarilo zavŕšiť do konca roka 2003 prijatím všetkých potrebných zákonov súvisiacich s reformou.
Rok 2004 bol priestorom na to, aby všetko, čo sa týka technického zabezpečenia, predovšetkým v Sociálnej poisťovni, bolo pripravené. Počas tohto obdobia sa pripravoval aj Úrad pre finančný trh, ako kľúčový orgán na vydávanie licencií a kontrolu systému a vychytávali sa aj niektoré chybičky systému a robili zlepšenia, ktoré sa ukázali ako potrebné. Bolo veľmi dobré, že sme mali až rok času na to, aby sme sa mohli pripraviť na ostrý štart. Zároveň počas roku 2004 prebiehal aj licenčný proces a Úrad pre finančný trh udelil osem licencií budúcim správcom dôchodkových úspor. Týmto krokom boli všetky technické predpoklady na to, aby reforma mohla začať fungovať, spustené.
Od začiatku tohto roka sa rozbehlo všetko naplno. Prvým kľúčovým bodom, ktorý všetci s napätím očakávali, bola otázka registrácie zmlúv, ktoré uzatvárali sporitelia s jednotlivými správcovskými spoločnosťami v Sociálnej poisťovni. Táto fáza bola spojená u mnohých s negatívnym očakávaním, že sa nezvládne, že Sociálna poisťovňa nebude dostatočne pripravená, že budú komplikácie. Na moje potešenie, nič z týchto obáv sa nenaplnilo a tento proces od 1. januára začal prebiehať veľmi plynulo a hladko a do dnešného dňa tak aj funguje. V týchto dňoch sa rozbieha už aj pripisovanie príspevkov na osobné účty, ktoré sú srdcom reformy.
Keď sme pristupovali k reforme mali sme tri ciele:
- vytvoriť predpoklad na vyššie a spravodlivejšie dôchodky,
- garantovať bezpečnosť a stabilitu dôchodkového systému a dôchodkových úspor občanov
- a docieliť to prostredníctvom zavedenia druhého piliera, ktorý je charakteristický súkromným vlastníctvom dôchodkových úspor, pričom možnosť zúčastniť sa na tomto systéme bude slobodnou voľbou pre všetkých, ktorí sú v aktívnom veku.
Starý systém bol opretý len o Sociálnu poisťovňu. V novom systéme ako prvé došlo k reforme I. priebežného piliera, ktorý bol postavený na zásluhovom princípe, na princíp, ktorý zavádza prísnu závislosť výšky dôchodku od mzdy počas aktívneho života a dĺžky odvádzania príspevku. V dvojpilierovom systéme sa rozdeľujú príspevky medzi I. pilier (Sociálnu poisťovňu) a osobné účty dôchodkových správcovských spoločností.
Spravodlivosť nového dôchodkového systému sa dosahuje na základe zásluhovosti a na základe prísnej závislosti od príspevkov, a samozrejme, od výšky osobného účtu v druhom pilieri. Veľmi dôležitá na to, aby sme získali dôveru občanov, bola bezpečnosť. Táto otázka je veľmi často diskutovaná, stále sa s ňou stretávam. Na bezpečnosť sme kládli veľký dôraz a zaviedli sme viacstupňový systém kontroly, ktorý sa začína u samého občana, prechádza cez správcovskú spoločnosť, cez depozitára a končí sa každodennou kontrolou Úradu pre finančný trh, ktorý kontroluje, či je vynakladanie a investovanie dôchodkových úspor v súlade so zákonom.
K súkromnému vlastníctvu, ktoré sme viackrát spomínali, úplne prirodzene patrí aj dedenie dôchodkových úspor, čo je tiež z hľadiska názorov občanov veľmi silný motivačný faktor.
Ako by sme fungovanie tohto systému mohli dnes charakterizovať? Reformovaný I. pilier priniesol zvýšenie dôchodkov pre tú časť obyvateľstva, ktorá mala vyššie príjmy a najmä tú, ktorá pracovala dlhšie ako bol zákonom predpísaný dôchodkový vek. Na tomto základe boli priznané vyššie dôchodky a ich priemer vzrástol na 8,5 tisíca korún.
Nový systém v priebežnom financovaní zaviedol aj ekonomicky podmienenú valorizáciu, ktorá už nezávisí od politického rozhodnutia, ale od ekonomických faktorov ako je rast priemernej mzdy a inflácia. Spriemerovanie týchto hodnôt udáva konečnú výšku valorizácie. V tohto roku budeme valorizovať dôchodky o 8,8 percenta.
Ďalším pozitívnym faktorom je, že sme sa vydali postupne úplne prirodzene a dobrovoľne na cestu zvyšovania zamestnanosti starších ľudí. Nový dôchodkový systém zrušil obmedzenie a zákaz možnosti pracovať popri poberaní dôchodku, čo sa prejavilo tak, že rastie počet dôchodcov, ktorí pracujú aj po dovŕšení dôchodkového veku. Rastie tak počet ľudí, ktorí pracujú a neodchádzajú do dôchodku, ale predlžujú si svoj aktívny vek. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím vynúteným zo zákona, je to rozhodnutie postavené na motivácii. Každý, kto zostane pracovať dlhšie ako je zákonom stanovený dôchodkový vek, získa za každý rok 6 percent navyše k svojmu dôchodku.
Aký je teda najaktuálnejší stav nového dôchodkového systému? V tomto týždni bolo zaregistrovaných už viac než 700-tisíc zmlúv nových sporiteľov. Odhadujeme, že konečný počet ľudí, ktorí prejdú do nového systému, bude 50 až 70 percent a trend, ktorý dnes je, to plne nasvedčuje. K dnešnému dňu zhruba 35 percent ľudí z celkového počtu aktívnej populácie už prešlo do nového systému. V týchto dňoch takisto prvýkrát dochádza k reálnemu odoslaniu konkrétnych finančných prostriedkov do jednotlivých správcovských spoločností, ktoré ich pripisujú na jednotlivé osobné účty. Podľa najaktuálnejších údajov 236 miliónov korún je v týchto dňoch odosielaných na osobné účty. Týka sa to občanov, ktorí už v januári uzatvorili zmluvu s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a ich zmluvy začali byť účinné počnúc 1. februárom. Ide celkovo o 450-tisíc ľudí a odhadujeme podľa výšky vymeriavacích základov jednotlivých občanov, ktorých sa to týka, že bude v týchto dňoch presunutých až 700 miliónov korún na osobné účty.
Zároveň by nebolo správne, keby sme sa nedotkli aj tretieho člena trojzáprahu dôchodkovej reformy, a to je III. pilier, plne dobrovoľný systém doplnkového dôchodkového poistenia, ktorý sa v tomto roku mení na doplnkové dôchodkové sporenie. Prebieha transformácia existujúcich piatich doplnkových dôchodkových poisťovní na doplnkové dôchodkové sporiteľne. K 31. januáru v zmysle zákona sa uskutočnili všetky zhromaždenia zriaďovateľov a všetky doplnkové dôchodkové poisťovne sa rozhodli transformovať okrem jednej, ktorá nezačala ešte vykonávať činnosť a ani sa nerozhodla pokračovať v tejto činnosti. Do konca tohto roka musí byť transformácia ukončená a Úrad pre finančný trh udelí licencie. Tým sa zjednotí celý trh dôchodkového zabezpečenia.
Čo nás čaká v najbližšom období z hľadiska našich zámerov a priorít? Našou trvalou prioritou, ktorú v súvislosti s dôchodkovou reformou presadzujeme, je postupné znižovanie odvodov. Už vlani sme tento proces začali. Neviem, či sa niekde uskutočnila takáto kombinácia dvoch faktorov, t. j. razantné zavedenie silného súkromného sporenia na osobné účty - 9-percentný odvod do II. piliera je najvyšší v Európe - a zároveň zníženie odvodov, čo znamená, samozrejme, zníženie príjmov Sociálnej poisťovne. Sociálnu poisťovňu tak vlastne vystavujeme dvom tlakom. Jeden pochádza z toho, že stráca časť svojich príjmov, ktoré získavala a vyplácala z nich dôchodky. A druhý, že zároveň jej znižujeme aj príspevky na základe odľahčovania odvodového bremena. Urobili sme to vlani, zníženie bolo o viac ako 3 percentá a chceli by sme v tom pokračovať aj od budúceho roku, aj keď je to úloha ťažká a zložitá a je podmienená najmä úspešnosťou Sociálnej poisťovne pri výbere poistného a zabezpečovania zdrojov. Tým ďalším je politická vôľa financovať dočasne riziko výpadku zdrojov, ktoré by sa mohlo prechodne objaviť. Toto všetko podmieňuje, či budú alebo nebudú znížené odvody.

Vladimír Bezděk, analytik ČNB a vedúci tímu pre prípravu dôchodkovej reformy v ČR
Na rozdiel od pána ministra nemôžem prezentovať prijatú reformnú politiku v praxi, pretože v posledných rokoch jednoducho nie sme v Česku natoľko rýchli v oblasti prijímania reforiem, ako na Slovensku.
Úlohou mojej skupiny je technická alebo odborná práca, čo najviac porovnateľne zanalyzovať varianty, ktoré zadali politické strany, čo by sa mohlo v Česku urobiť v oblasti I. piliera dôchodkového systému. Skupina poskytuje určitý technický servis pre politické strany. Nie je zodpovedná a nezabezpečuje hľadanie politického konsenzu či kompromisu.
Existuje ešte skupina expertov, v ktorej sú iba zástupcovia politických strán, ministra financií, ministra práce a sociálnych vecí a premiéra. Je to spolu 13 osôb. Diskutujú o našich priebežných výsledkoch a majú právomoc upravovať zadanie jednotlivých politických strán.
Predtým než sme začali pracovať na tvorbe modelov, museli sme vyriešiť otázku vstupných veličín, ktoré majú dvojaký charakter. Je to dlhodobá demografická prognóza a dlhodobý makroekonomický scenár vývoja ekonomiky. Keď sme vyriešili tieto otázky, tak v októbri - novembri minulého roka sa začala ekonomickomodelová časť našej práce a prvá otázka, na ktorú sme sa pokúsili dať nejakú odpoveď, bola, aký by mohol byť dlhodobý vývoj dnešného dôchodkového systému v ČR, ak by sa nezmenila terajšia legislatíva. Nazvali sme to základný variant.
V Českej republike sme uprostred procesu postupného zvyšovania dôchodkového veku a tento proces by sa mal skončiť zhruba o desať rokov, v polovici budúcej dekády a dôchodkový vek by mal byť 63 rokov pre mužov a 60 až 63 rokov pre ženy, podľa počtu vychovaných detí. Valorizácie vyplácaných dôchodkov predpokladáme na zákonom stanovenej minimálnej úrovni, čo je inflácia a jedna tretina priemernej mzdy. Čo sa týka parametrov dôchodkového vzorca, ktoré ovplyvňujú, aká výška dôchodku sa jednotlivcovi prizná pri odchode do dôchodku, do budúcnosti v základnom variante predpokladáme vývoj dôležitých veličín podľa dynamiky priemernej mzdy. Za predpokladu, že sa nezmení celková legislatíva relevantná pre dôchodkový systém, je možné v horizonte 30 až 50 rokov oddnes predpokladať v ČR výrazný rast výdavkov na dôchodkové zabezpečenie s úrovňou niekde okolo 8 percent HDP až perspektívne k 12, 13 percentám HDP.
Analýzy základného variantu ukázali, že dlhodobo je tento dôchodkový systém finančne neudržateľný. Rozsah deficitu a následne kumulatívneho dlhu v dôchodkovom systéme je pre českú ekonomiku nižší ako uvádzali predchádzajúce analýzy. Vyvodzujeme záver, že podmienky na prípadnú reformu v ČR sú priaznivejšie v dôsledku toho, že ten problém je o niečo menší ako sa zdalo pred rokom alebo dvoma.
Robili sme mnoho parciálnych analýz, kde sme sa "hrali" s niektorými významnými parametrami dôchodkového systému, či už je to štatutárny vek pre odchod do dôchodku alebo valorizačná politika, alebo či sú to rôzne úpravy dôchodkového vzorca. Aké možno vyvodiť závery? Jeden je ten, že ak to bude politická preferencia v ČR, musíme nájsť dostatok odvahy na výrazné zvýšenie veku na odchod do dôchodku, fázovaného a vykonávaného postupne. Súčasne musíme nájsť dostatok odvahy na zníženie úrovne novo priznaných dôchodkov, aby celkový náhradový pomer mohol klesnúť. Súčasne musíme nájsť odvahu nevykonávať príliš štedrú valorizáciu vyplácania dôchodkov.
S akými variantmi prišli politické strany na jeseň minulého roka? ČSSD prišla s myšlienkou prechodu zmeny terajšieho systému na systém, ako ho poznáme zo Švédska. Niektoré jeho prvky poznáme aj z Poľska. ODS ako najväčšia opozičná strana prišla s ideou zmeny terajšieho systému na systém rovného dôchodku a súčasne postupne so znížením poistnej sadzby z dnešných 28 percent perspektívne až k 18 percentám. KSČM uvažuje o parametrickej optimalizácii úpravy terajšieho systému, najmä s dôrazom na posilnenie príjmovej strany systému. KDÚ-ČSL prišla s kombináciou parametrických úprav v terajšom systéme a zavedenia možnosti alebo práva slobody voľby jednotlivcov vzdať sa časti dôchodku zo štátneho systému výmenou za to, že im štátny systém umožní časť poistnej sadzby prestať platiť do štátneho systému a začať akumulovať v skutočných fondových systémoch. Podobne uvažuje Únia slobody. Rozdiel proti KDU-ČSL je ten, že na rozdiel od KDÚ uvažuje o menšej sadzbe poistného, ktoré by vstúpilo do kapitálového piliera a navrhujú razantnejšie alebo ďalekosiahlejšie parametrické úpravy v štátnom pilieri.
Naša skupina začala pracovať začiatkom októbra 2004. Od januára sme sa plne sústredili na vybudovanie modelov na prepočty variantov, ktoré zadali politické strany. Už tri týždne existuje prvá pracovná analýza piatich variantov politických strán. Tím expertov požiadal o dočasný odklad zverejnenia výsledkov. V týchto dňoch zástupcovia politických strán môžu voči nám uplatňovať návrhy, ako tento ukazovateľ znížte, tento zvýšte a ukážte nám, ako to vychádza. Začiatkom mája sa varianty zrátajú a celý zvyšok mája sa budeme venovať písaniu záverečnej správy, ktorá bude podrobnou analýzou variantov.
Ďalší postup nie je definovaný. Dokážem si predstaviť, že buď bude nasledovať konštruktívny politický dialóg pokiaľ možno na čo najvyššej úrovni, alebo bude nasledovať druhý variant, boj o moc vzhľadom na to, že sme v ČR v predvolebnej ére. Či už budú voľby riadne alebo predčasné, blížia sa každý mesiac. Môže nasledovať boj o moc a odklad rozhodnutia o dôchodkovej reforme v ČR. Nie je rozhodnuté ani určené kto, ako, za akých podmienok a akým smerom bude pokračovať v príprave ďalších podkladov súvisiacich s dôchodkovou reformou, ktoré by nejakým spôsobom mali nadviazať na našu prácu.
V Česku je situácia trochu špecifická v tom zmysle, že na stole leží široké spektrum ekonomicky rôznorodých variantov. Od zníženia rozsahu mandatórneho systému v podobe rovného dôchodku, až po prechod na plne zásluhový systém. Rozsah variantov je taký široký, že niektoré prvky z neho v Maďarsku, Poľsku či na Slovensku jednoducho nenájdete. Na rozdiel od všetkých týchto troch krajín sa v Česku zatiaľ neuvažuje, alebo žiadna politická strana nezadala variant, o povinnom fondovom pilieri. Ak hovoríme o fondovom pilieri, vždy je to dobrovoľné.
Keď už sme jedni z posledných v strednej Európe, tak to chceme urobiť aspoň trochu poriadne. Zásadný rozdiel medzi Poľskom, Maďarskom a Slovenskom na jednej strane a Českou republikou je fakt, že v týchto troch krajinách sú už reformy v praxi. Na jednej strane my sme pozadu, čo je hendikep, na druhej nám to dáva možnosť poučiť sa z úspechov, čo sa v tých troch krajinách podarilo, ale aj vyvarovať sa niektorých chýb.
Priznám sa, že moja informačná báza o Slovensku je paradoxne najslabšia, pretože reformy v Poľsku a Maďarsku sú staršie a máme o nich viac informácií praktických aj akademických ako o tom, čo sa stalo vlani alebo tento rok na Slovensku. Potrebujeme ešte rok, dva, tri čas, aby sme to dokázali vyhodnotiť trochu s odstupom.
Moje poučenie je, že dôchodková reforma, nech už jej smer bude akýkoľvek, by sa mala od začiatku pripravovať čo najkomplexnejšie. Mali by sme si uvedomiť, že to nie je len technické rátanie variantov. Dôchodkový systém je takou závažnou súčasťou verejných rozpočtov a má toľko väzieb na ostatné sektory, že čím skôr začneme uvažovať o týchto väzbách, tým viac zvýšime pravdepodobnosť, že sa vyvarujeme niektorých zbytočných pôrodných bolestí.