09.12.2011, 00:03

Summit presvedčil trhy. Akcie prudko rastú

Sledujeme online | Lídri sa dohodli na trestaní rozpočtových hriešnikov. Pozrite sa na hlavné závery.

Obchodníci na Wall Street. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

20:24 S & P v najbližších dňoch oznámi, či zníži rating členov eurozóny

Máme tu ďalšiu správu od S & P - v najbližších dňoch oznámi, či nechá rating členských krajín eurozóny bez zmien, alebo ho zníži.

Agentúra na začiatku týždňa preradila rating 15 krajín eurozóny do režimu pozorovania s negatívnym výhľadom a uviedla, že počká na výsledok bruselského summitu. Zaujíma ju, či vrcholná schôdzka priniesla presvedčivú odpoveď na dlhovú krízu.

"(Rozhodnutie) bude v najbližších dňoch, akonáhle budeme mať pohromade všetky potrebné prvky a ich dopad," povedala vo vysielaní stanice BFM Business riaditeľka S & P pre Francúzsko Carol Sirouová.

19:24 Akcie v USA mieria nahor

Americké akcie začali dnešné obchodovanie silným rastom, ktorý bol reakciou na výsledok jedného z najdôležitejších summitov v histórii Európskej únie. Hoci dohode zatiaľ chýbajú konkrétne obrysy, podľa analytikov ide vývoj správnym smerom.

O 12:00 EST (18:00 SEČ) sa Dow Jonesov index pohyboval okolo 12.159 bodov a oproti predchádzajúcemu záveru vykazoval rast o 1,3 percenta. Širší index S & P 500 pridával 1,4 percenta na 1252 bodov, zatiaľ čo index Nasdaq Composite spevnil o 1,5 percenta na 2636 bodov. K rastu indexov ale čiastočne prispel aj priaznivejší vývoj spotrebiteľskej dôvery v USA.

Dohoda o prísnejších rozpočtových pravidlách pre eurozónu má riešiť štrukturálne problémy, ktoré sú hlavnou príčinou súčasnej dlhovej krízy. Investori ale tvrdia, že ak sa má znížiť napätie na dlhopisových trhoch, bude treba ešte veľa urobiť.
"Nič naozaj konkrétneho tá schôdzka zatiaľ nepriniesla. Je teda trochu prekvapujúce, že ceny tak rastú," poznamenal hlavný analytik spoločnosti Oakbrook Investments Peter Jankovskis. Akcie začali spevňovať ešte dlho pred summitom, napríklad index S & P 500 od konca novembra pridal okolo 6,5 percenta.

Obchodníci na Wall Street. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

18:45 Západoeurópske trhy zmazali straty

Západoeurópske akcie zmazali počiatočné straty a spevnili. Reagovali tak na výsledok jedného z najdôležitejších summitov v histórii eurozóny. Finančné trhy upokojilo, že európski lídri urobili dostatočný pokrok smerom k prísnejšej rozpočtovej disciplíne a urobili aj ďalšie opatrenia, ktoré majú riešiť dlhovú krízu eurozóny.

Paneurópsky index FTSEurofirst 300 podľa predbežných výsledkov pridal asi 1,3 percenta a uzavrel na hodnote 986,32 bodu. Ešte ráno pritom strácal až jedno percento. Nakoniec ale zmazal väčšinu strát z predchádzajúceho dňa, keď odpísal približne 1,5 percenta.

18:40 Euro posilnilo vďaka Číne

Euro dnes posilnilo vďaka špekuláciám o tom, že nový čínsky investičný fond by mohol poskytnúť potrebné financie silne zadlženým európskym krajinám. Nárast bol ale iba mierny, pretože výsledky summitu Európskej únie zatiaľ nerozptýlili obavy investorov ohľadom dlhovej krízy v eurozóne. Jednotná európska mena voči doláru stúpla o 0,2 percenta na 1,3364 USD.

Pri riešení dlhovej krízy v eurozóne síce bol dosiahnutý určitý pokrok, podľa analytikov sa však európskym predstaviteľom pravdepodobne nepodarilo presvedčiť Európsku centrálnu banku (ECB) na výraznom posilnení nákupov dlhopisov problémových krajín. Snahu o vytvorenie užšej fiškálnej únie, ktorá by ochránila euro, navyše sprevádzajú rozpory, napísala agentúra Reuters.

"Trhy sú veľmi skeptické ohľadom balíka navrhnutého na summite," uviedol analytik Mark McCormick zo spoločnosti Brown Brothers Harriman. "Nádej na agresívnejšiu ECB boli zničené," dodal.

Čínska centrálna banka podľa zdroja agentúry Reuters plánuje v rámci snahy o zvýšenie výnosov z devízových rezerv vytvoriť dva nové fondy, ktoré budú spravovať celkom 300 miliárd dolárov. Jeden fond sa bude sústrediť na investície v Spojených štátoch a druhý v Európe.

18:17 Eurobondy na summite neuspeli, tvrdí Radičová

Summit EÚ eurobondy neschválil, uviedla dnes slovenská premiérka Iveta Radičová, vznikla ale dohoda o koordinovanom postupe pri predaji dlhopisov.

"Bola aj diskusia o známej téme - riešenie celej situácie prostredníctvom eurobondov. Takáto dohoda nevznikla," povedala slovenská premiérka o zákulisí rokovaní najvyšších lídrov EÚ v Bruseli. Dodala, že k dohode o vydávaní eurobondov nedošlo, ale poprední európski politici dospeli aspoň k dohode o zmenách v procesoch riadenia eurozóny, a to predovšetkým v oblasti koordinovanej prípravy reforiem.

"Je tu ale aj koordinovaný prístup krajín pri predaji dlhopisov," upozornila Radičová. Dodala, že ak všetky štáty eurozóny naraz vstupujú s ponukou dlhopisov na trh, tak si navzájom konkurujú a zhoršujú situáciu. Podľa nej už samotná koordinácia predaja a ponuky dlhopisov jednotlivých krajín menovej únie napomôže väčšej úspešnosti pri ich predaji.

18:10 ECB získa kontrolu nad eurovalmi

Rozhodnutie európskych lídrov dať Európskej centrálnej banke (ECB) kontrolu nad záchrannými fondy EFSF a ESM je zrejme najdôležitejším výsledkom summitu v Bruseli. Povedal to člen výkonnej rady ECB Ignazio Visco.

Vplyv ECB na oba mechanizmy by podľa neho mal prispieť k zníženiu výnosov štátnych dlhopisov, ktorých rast sa v poslednej dobe kríze veľmi prehĺbil.

Visco, ktorý je zároveň guvernérom talianskej centrálnej banky, pred členmi talianskeho parlamentu dnes povedal, že ak výnosy dlhopisov klesnú tak, ako sa predpokladá, potom nebude mať Európsky bankový úrad (EBA) problém znížiť požiadavky na kapitálovú primeranosť bánk. O nutnosti sprísniť kapitálovú primeranosť pritom úrad EBA informoval až vo štvrtok.

Európsky fond finančnej stability (EFSF) je dočasný nástroj, ktorého úlohou je riešiť akútne problémy eurozóny. Namiesto neho mal v roku 2013 vzniknúť Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), ktorý by existoval trvale. Summit v Bruseli ale dohodol, že mechanizmus začne fungovať už od júna 2012, čo je o rok skôr.

"Už to nebude nástroj, o ktorom nikto nebude vedieť, kto je za neho zodpovedný. Bude mať možnosť intervenovať, aby obstaral prostriedky," uviedol Visco. "Ak bude toto fungovať, ceny štátnych dlhopisov, ktoré boli teraz terčom útoku, začnú znovu rásť. Potom bude možné revidovať rozhodnutie úradu EBA a jeho požiadavky (na kapitálovú primeranosť) znížiť," dodal.

17:14 Radičová: Fiškálna dohoda je odpoveď na krízu

Slovenská premiérka Iveta Radičová po ukončení dvojdňového summitu EÚ v Bruseli uviedla, že to bola cesta od politickej dohody ku fiškálnej dohode.

"Podarilo sa nám uzavrieť fiškálnu dohodu. Prečo je to dôležité? Jedinou odpoveďou na súčasnú krízu je fiškálna dohoda jednotlivých krajín zameraná na dodržiavanie dohodnutých pravidiel a zároveň na mechanizmus, ako vynucovať tieto pravidlá," povedala Radičová na stretnutí s novinármi

Zásadný posun vo fiškálnej dohode tkvie v tom, že pravidlá a princípy sú vymáhateľné, kontrolované a monitorované od momentu vzniku až do merania efektov po prijatí rozpočtov a reforiem v tej-ktorej krajine EÚ. Viac čítajte tu.

Iveta Radičová. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

16:55 Nemecká centrálna banka zhoršila výhľad na budúci rok

Nemecká centrálna banka Bundesbank znížila odhad rastu domácej ekonomiky pre budúci rok na 0,6% z predtým predpokladaných 1,8%. Rastovú prognózu pre tento rok zhoršila len nepatrne na rovné tri percenta z predchádzajúcich 3,1%.

Vyhliadky nemeckej ekonomiky podľa banky zatieňuje dlhová kríza v eurozóne. "Kríza vo verejných financiách mnohých krajín eurozóny, neistota, ktorá z nej vyplýva, a všeobecné hospodárske spomalenie vytvára tlak na ekonomickú aktivitu v Nemecku," uviedla banka.

V roku 2013 očakáva Bundesbank zrýchlenie hospodárskeho rastu v Nemecku na 1,8%. Táto prognóza je však podmienená predpokladom, že nenastane "žiadna ďalšia výrazná eskalácia dlhovej krízy".

16:25 Český premiér Nečas: Lisabonská zmluva bola slepou uličkou

"Nešlo k zmluve pristúpiť, pretože nikto nepozná jej presný obsah. Nie je z toho v tejto chvíli jasné, kedy a za akých okolností dôjde k preneseniu národných kompetencií. Nie je jasný vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Nie je jasné, či sa tam nevráti posudzovanie rozpočtov ex ante - teda vopred, ktoré vypadlo aj pod naším tlakom," vyhlásil český premiér Petr Nečas.

Pre Česko je podľa premiéra neprijateľná kontrola rozpočtov členských krajín Európskej z Bruselu ešte pred ich prerokúvaním národnými parlamentmi.

16:20 Cameron: Členstvo v EÚ je aj naďalej národným záujmom

Svoje vyjadrenie na záver summitu prezentoval aj 'rebel dňa' David Cameron. Potvrdil, že členstvo v EÚ je aj naďalej v záujme Veľkej Británie, a že ho bude podporovať.

"Členstvo je v našom záujme a vždy som hovoril, že v tejto otázke budem naše členstvo podporovať. Britský vplyv na EÚ bude pokračovať."

O pár minút neskôr sa v podobnom duchu vyjadril aj v rozhovore pre BBC.

"Je nám lepšie bez eura? To viete, že áno. To, čo sme dnes urobili, je priamo v záujme Británie. Myslím si, že som urobil pre Britániu správnu vec. A urobil som presne to, čo som celý čas hovoril, že urobím. Myslím si, že je pre Britániu správne pýtať sa, ktorá časť Európy je pre nás ako národ najviac benefitom. "

16:15 Do EÚ mieri Chorvátsko

V medzičase, kedy sa všetci sústredili na summit, sa Európska únia rozrástla o dalšieho člena. Chorvátsko totiž v Bruseli podpísalo zmluvu o vstupe do Európskej únie. Ak pričlenenie schvália Chorváti v referende a tiež ratifikujú všetky členské štáty únie, stane sa táto balkánska krajina prvého júla 2013 dvadsiatouôsmou krajinou európskeho bloku. Chorvátsko je po Slovinsku (vstúpilo 2004) druhou krajinou niekdajšej Juhoslávie, ktorá splnila podmienky prijatia do únie.

15:54 Do Vianoc už bez summitu

Merkelová okrem iného tiež vyhlásila, že do Vianoc žiadny summit nebude, čo možno hodnotiť ako jednoznačný úspech (okrem všetkého ostatného).

"Všetci som si navzájom popriali šťastné a veselé Vianoce a to isté prajem aj vám," vyhlásila kancelárka na tlačovej konferencii.

O pár minút neskôr sa v agentúrach objavila správa, že na január si duo Merkozy pozval na návštevu a rokovania taliansky premiér Mario "superMario" Monti.

Angela Merkelová. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

15:39 Pozrite si výstup so summitu lídrov Európskej únie

Euro Area Leaders Summit

15:25  Nová zmluva do marca

Na sprísnení rozpočtovej disciplíny v eurozóne sa dohodlo 17 krajín "európskej dvadsaťsedmičky". Ďalších deväť nečlenských štátov eurozóny bude pripojenie k novej zmluve ešte zvažovať po konzultáciách s národnými parlamentmi. Jediná Veľká Británia zostáva stranou.

Nové pravidlá dohody stojace mimo únijnej zmluvy obsahujú napríklad automatické sankcie pre rozpočtových "hriešnikov" či "zlaté pravidlo" vyrovnanosti rozpočtov. Podľa kancelárky Angely Merkelovej bude finálna podoba novej zmluvy o užšej fiškálnej integrácii prezentovaná začiatkom marca.

14:58 Merkelová pokračuje: Tímový duch bol jasne vidieť

Ďalej už len výňatky z prejavu Merkelovej

- "... Dosiahli sme to, čo považujeme za správne a korektné pre euro ..."

- "Nie som sklamaná výsledkom summitu (na otázku, či ju nemrzí, že nedôjde k zmenám Lisabonskej zmluvy )..."

- "... Je škoda, že sa k nám nepridala Veľká Británia ..."

- "Nie všetko bude vyriešené s rýchlym a stálym riešením. Bude to trvať roky

- "... Tímový duch bol jasne zreteľný ..."

- ".. Slovom európsky máte na mysli 27 krajín a bude veľmi bizarné, ak tu vystupujem a hovorím, že chcem vytvoriť zmluvu, ktorá sa netýka 27 krajín ..."
 

14:41 Prvá tlačová konferencia - Krátko van Rompuy, potom už Merkelová

Šéf euroskupiny Herrman Van Rompuy vystúpil pred noviárov ako prvý a potvrdzuje vstupy o závere summitu - 26 členských krajín (zaujímavé, že nespomenul jediného rebela) zvažuje pristúpenie k zmluve o užšiu fiškálnu integráciu.

Po ňom pred novinárov predstúpila nemecká kancelárka Angela Merkelová. "Viem, že nás v posledných dvoch dňoch sledovalo veľa ľudí ... verím však, že sme sa vyjadrili pomerne jasne, že Európa si uvedomuje vážnosť tohto momentu ...

Poučili sme sa z chýb minulosti, priniesli sme návrhy aby sme získali dôveryhodnosť krok za krokom.

Keď hovorím 'my', mám na mysli 17 krajín, ktoré sú súčasťou eurozóny. Niektoré krajiny budú návrhy konzultovať so svojimi parlamentmi a povzbudzujú nás svojim pozitívnym prístupom. Iba jediná krajina, ktorá predviedla svoju rezervovanost je Veľká Británia.

Avšak ide o prielom pre stabilitu únie. Chceme dosiahnuť vysoký stupeň jednotnosti. "

14:30 Summit opäť sklamal

Ronald Ižip
"Summit EÚ opäť sklamal. Kroky, s ktorými politici prišli, sú pozitívne, avšak obávam sa, že nedostatočné. Finančný trh očakával od summitu riešenia, no tie neprišli. Nová dohoda nie je podporená všetkými krajinami a bude sa o nej roneskôr, podobne je to aj s permanentným eurovalom, či dohodou s MMF. Preto očakávame, že už budúci týždeň sa objavia prvé väčšie problémy v podobe zníženia ratingu európskych krajín a následný výpredaj ich dlhopisov," tvrdí analytik TRIM Broker Ronald Ižip.

14:23 Nečlenovia eurozóny menia pozície

Nová reformná zmluva, na ktorej vzniku sa dnes veľká časť Európskej únie dohodla v rámci snahy o záchranu eura, by sa nakoniec mohla vzťahovať len na 17 krajín používajúcich euro ako platidlo. Británia je jasne proti dohode. Zvyšných deväť nečlenských štátov eurozóny vrátane Českej republiky bude pripojenie k dohode ešte zvažovať. ČTK to oznámili diplomatické zdroje. Ešte v noci pritom šesť z nich avizovalo vôľu sa zapojiť. "Hlavy štátov alebo vlád Bulharska, Dánska, Lotyšska, Litvy, Poľska a Rumunska naznačili záujem pripojiť sa k procesu," uvádzalo ešte vyhlásenie eurozóny prijatom nad ránom.

Lenže teraz je podľa diplomatov všetko inak. Šesť spomínaných krajín sa totiž rozhodlo, že o zapojení, ktoré uviedli, rozhodnú až po konzultáciách s národnými parlamentmi. Túto obozretnú pozíciu už v noci zastávala Česká republika a Švédsko. Maďarsko potom malo podobný odmietavý postoj ako Británia. Dopoludnia ho však zmiernilo, pretože uviedlo, že prípadné pristúpenie k dohode ešte zváži tiež po debate so zákonodarcami.

14:21 Londýn: Británia sa nedostala do izolácie

Britská vládna koalícia bola jednotná v rozhodnutí, že Londýn na terajšom summite Európskej únie zablokuje zmeny základnej zmluvy EÚ. Týmto postojom sa Británia do izolácie nedostala. Povedal to dnes britský minister zahraničia William Hague. Reagoval tak na dohady, že táto otázka môže vyvolať rozkol medzi euroskeptickými konzervatívcami a ich koaličnými proeurópskymi liberálmi a že hrozba vetom na summite povedie k izolácii Británie v EÚ.

Zabránením novej zmluve EÚ alebo jej dodatkom Londýn podľa britského ministra zabezpečil, že kľúčové rozhodnutia, ktoré sa ako v otázke jednotného trhu týkajú Británie, budú ďalej prijímať všetkými 27 členmi únie. "Británia je izolovaná ako niekto, kto odmietol nastúpiť na Titanic krátko pred jeho odchodom," podporil šéfa diplomacie Terry Smith z finančnej maklérskej firmy Tulett Prebon. "Politiku, ktorú tu uplatňujeme, je politikou, ktorú dohodla vládna koalícia," uistil Hague v rozhovore pre britskú verejnoprávnej stanici BBC v Bruseli. Poznamenal, že britská delegácia navyše konzultovala priebežne rokovania s podpredsedom vlády a šéfom liberálov Nickom Cleggom.

14:18 Summitovanie pokračuje v marci

"Ak sa politici ešte v marci stretnú, aby spresnili výšku ESM a zároveň majú jednotlivé krajiny čas do 10 dní na to, aby povedali, čo súhlasia so zdrojmi pre MMF. Nemecká kancelárka Merkelová povedala, že je s rozhodnutím summitu veľmi spokojná a verí, že svet uvidí, že sa poučili z predchádzajúcich chýb. Je však otázne, čo si o tom bude myslieť ratingová agentúra Standard and Poors, ktorá povedala, že sa hneď po summite vyjadrí k ratingu jednotlivých krajín. Nakoľko ale tvrdšie podmienky, ktoré prehĺbia recesiu, nemôžeme považovať za dobré riešenia, je pravdepodobné, že agentúra nakoniec rating zníži. Následne bude ohrozený aj celý euroval a zdroje na záchranu budú hneď nižšie.Neistotu včera už vyjadrila aj agentúra Moodys, podľa ktorej tlak na rating krajín eurozóny rastie, ak politici neprídu k dohode," tvrdí vo svojom komentári analytik TRIM Broker Ján Beňák.

14:15 Čína chce vytvoriť nové fondy pre investície v USA a Európe

Čínska centrálna banka plánuje v rámci snahy o zvýšenie výnosov z devízových rezerv vytvoriť dva nové fondy, ktoré budú spravovať celkom 300 miliárd dolárov. Jeden fond sa bude sústrediť na investície v Spojených štátoch a druhý v Európe. Agentúre Reuters to dnes povedal zdroj oboznámený situácií. Správa vyvolala špekulácie o tom, že nové fondy by mohli poskytnúť potrebné financie silne zadlženým európskym krajinám, a pomôcť tak vyriešiť dlhovú krízu v eurozóne. Tieto špekulácie prispeli k rastu eura a európskych akciových trhov.

Fondy by podľa zdroja mali vykonávať agresívnejšie investície s vyššími výnosmi. Mali by byť spojené s úradom pre správu devízových rezerv (SAFE), ktorý je súčasťou čínskej centrálnej banky. O podrobnostiach sa podľa zdroja stále rokuje, bolo už však rozhodnuté ohľadom obsadenia kľúčových postov vo vedení fondov.

14:12 Česi: Dlhová kríza povedie k pádu eura

Dlhová kríza eurozóny môže podľa polovice Čechov viesť k pádu eura. Zhruba rovnaký počet ľudí preto v eure nevidí budúcnosť a mnohí sa obávajú, že by prípadný pád tejto meny mal veľmi zlý dopad na Česko. Vyplýva to z internetovej ankety agentúry SANEP. Podľa nej si občania tiež myslia, že by prípadné prehlbovanie dlhovej krízy vyústilo v sociálne nepokoje v Európe aj v Česku. Naopak 38 percent opýtaných sa prípadného krachu eurozóny, teda aj pádu eura, kvôli rastúcej dlhovej kríze nebojí, 12 percent na to nemá názor. Sedemdesiatdva percent však považuje informácie o hroziacej recesii českej ekonomiky a možnom rozpade eurozóny za znepokojujúce.

14:09 Británia je osamotená

God save the Queen - Briti zrejme zostanú bokom záchranných akcií "pre pokoj a dobro eurozóny." Podľa Reuters a Telegraph sa k príprave na prehĺbenie fiškálnej únie nakoniec k medzivládnej zmluve 17 členských štátov eurozóny pripojí aj ďalších deväť krajín EÚ. Podľa zdrojov oboch médií je to súčasťou návrhu záverečného komuniké summitu. "Hlavy štátov alebo vlád Bulharska, Česka, Dánska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Rumunska a Švédska naznačili možnosť zúčastniť sa tohto procesu po konzultácii so svojimi parlamentmi tam, kde to bude vhodné," stojí v návrhu záverečného výstupu zo summitu.

13:26 Nečlenovia eurozóny menia pozície, pripojenie k novej zmluve zvážia

Nová reformná zmluva, na ktorej vzniku sa dnes veľká časť Európskej únie dohodla v rámci snahy o záchranu eura, by sa nakoniec mohla vzťahovať len na 17 krajín eurozóny. Británia je jasne proti. Zvyšných deväť nečlenských štátov eurozóny vrátane ČR bude pripojenie ešte zvažovať, oznámili ČTK diplomatické zdroje. Ešte v noci pritom šesť z nich avizovalo vôľu sa zapojiť.

13:16 ECB nezmenila limit na nákup dlhopisov, ktorý je stále 20 miliárd eur

Európska centrálna banka (ECB) nezmenila hornú hranicu pre nákup dlhopisov problematických krajín eurozóny a je ochotná do nich investovať maximálne 20 miliárd eur týždenne. A banka neuvažuje, že ju zvýši, a to aj keď sa členovia eurozóny dohodli na vytvorení fiškálnej únie. Uviedol to zdroj z ECB.
     
Podľa tohto zdroja rozhodnutie 17 štátov eurozóny a ďalších šiestich štátov Európskej únie, že uzavrú dohodu o prísnejšej rozpočtovej disciplíne Rada guvernérov ECB v podstate očakávala.
     
"Viac či menej sme to predvídali," komentoval zdroj výsledok štvrtkového (8.12.) rokovania a dodal, že ECB tak nevidí dôvod, prečo by mala svoj postoj k nákupu dlhopisov meniť.

13:10 Grécka ekonomika sa prepadla

Zatiaľ nič nesignalizuje, že by sa grécka ekonomika dostávala z hlbokej recesie. Hrubý domáci produkt (HDP) vysoko zadlženej krajiny sa v 3. kvartáli medziročne na sezónne neupravenej báze prepadol o 5 %, informoval dnes grécky štatistický úrad.

12:49 Záchranný plán eurozóny vydrží len do pondelka

Piotr Maciej Kaczynski, analytik Centra pre európsku politiku (CEPS) so sídlom v Bruseli pre HN. Eurozóna sa nerozpadne. Politici však musia nájsť také riešenie,aby v budúcnosti zabránili opakovaniu dlhovej krízy. Tvrdí v rozhovore Kaczynski.

12:39 Radičová: Oceňujem najmä prísne sankcie 

Európa si stanovila cieľ ako chce bojovať s dlhovou krízou. Riešením má byť prísnejšia kontrola nad štátnymi rozpočtami, stále je však otvorená téma ako tieto nové opatrenia ukotviť do štátnej legislatívy. „Po celonočnom ťažkom rokovaní sme dospeli k záverom v dvoch líniách. Vítam najmä plnú dohodu na mechanizme automatických sankcií. Dokonca sme si pravidlá stanovili tak prísne, že už sme sa dohadovali na mechanizmoch vymáhateľnosti pri nedodržiavaní prísnych rozpočtových pravidiel,“ informovala o tom premiérka Iveta Radičová slovenských novinárov až dnes ráno.

Premiéri sa totiž včera dohodli, že nebudú médiá informovať ihneď po ukončení včerajších rokovaní, ktoré skončili v skorých ranných hodinách.

Iveta Radičová/REUTERS

12:37 Francúzsko bojuje o rating

Francúzsko bojuje o zachovanie najvyššieho ratingu. Zatiaľ sa mu darí znižovať rozpočtový schodok v súlade s plánom.

Paríž za prvých 10 mesiacov skresal rozpočtový deficit o 33 miliárd eur na 99,4 miliardy eur, informovalo dnes francúzske ministerstvo rozpočtu. V rovnakom období vlani deficit dosiahol 133,1 miliardy eur. Podľa ministerstva fiškálna konsolidácia zatiaľ prebieha podľa plánu. Francúzsko chce tento rok znížiť rozpočtový schodok na 5,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) zo 7,1 % HDP vlani.

Francúzsky štatistický úrad Insee dnes zverejnil správu o priemyselnej produkcii v krajine. V októbri zostala v medzimesačnom porovnaní rovnaká ako v septembri, kedy klesla o 2,1 %.
 

12:11 Pražská burza naďalej rozširuje straty

Pražská burza naďalej rozširuje straty, zatiaľ čo nálada na európskych trhoch sa začala mierne zlepšovať. Hlavný index PX po 11:00 oslaboval o 1,12 percenta na 866,50 bodu, ťahaný nadol najmä viac než päťpercentnej stratou akcií Erste Group Bank. Vyplýva to z priebežných výsledkov burzy. "S veľkou neistotou hľadia investori na prebiehajúci summit EÚ, z ktorého zatiaľ prichádzajú zmiešané správy. Európske indexy sa po ranných prepadoch napriek tomu začali silno dvíhať," uviedol Tomáš Kálal z Patria Direct. Najaktívnejšie sa podľa Kálala dopoludnia obchodovalo s akciami bánk. Práve tento sektor mal najväčší vplyv na pretočenie dnešnej nálady na trhoch na pozitívne, upozornil.

12:08 Západoeurópske akcie dopoludnia zmazali straty

Západoeurópskym akciám sa dopoludnia podarilo zmazať straty zo začiatku obchodovania, situácia na trhu však aj naďalej zostáva nestabilná.

Index FTSEurofirst 300 okolo 11:25 SEČ stúpol o 0,2 percenta na 975,73 bodu, napísala agentúra Reuters. Minulý týždeň index vzrástol o 8,5 percenta. V predchádzajúcich troch seansách však naopak klesal. Od začiatku tohto roka už index oslabil o 13,2 percenta.

12:05 Vitajte v dvojrýchlostnej Európe, píše svetová tlač

Dvojrýchlostná Európa a britská izolácia: to sú dve najčastejšie témy, okolo ktorých sa točia dnešné komentáre, ktoré hodnotia doterajší priebeh kľúčového únijného summitu. Európske denníky si všímajú hlavne to, že dohoda o reformnej zmluve, ku ktorej sa odmietli pripojiť Británia a Maďarsko, je de facto rozdelením EÚ na dve skupiny, ktoré kráčajú rôznymi smermi.

"Vitajte vo dvojrýchlostnej Európe", zhrnul výsledok summitu vo svojom titulku britský denník The Times. Ďalšie britský denník The Daily Telegraph zase píše o bruselskom rokovaní ako o najväčšom rozkolu v dejinách Európskej únie. The Economist v titulku neváha schôdzku únijných lídrov nazvať "veľkým európskym rozvodom".

12:03 Súkromní investori nebudú zachraňovať dlžníkov

Lídri Európskej únie ustúpili od požiadavky, aby sa súkromní investori v budúcnosti podieľali na záchrane zadlžených štátov. Túto myšlienku pôvodne tvrdo presadzovalo Nemecko. Nakoniec však bolo nútené ustúpiť, keďže to len zvýšilo strach investorov a prehĺbilo finančnú krízu v eurozóne.

 Obmedzenie zapojenia súkromného sektora na podmienky, ktoré bývajú súčasťou balíkov finančnej pomoci od Medzinárodného menového fondu (MMF), patrí k balíku, na ktorom sa európski lídri dohodli dnes ráno. "Čo sa týka účasti súkromného sektora, výrazne sme zmenili svoj názor. Odteraz sa budeme striktne držať princípov a doktrín MMF," povedal na tlačovej konferencii stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. "Alebo, aby som to povedal bez obalu, náš prvý prístup k zapojeniu súkromného sektora, ktorý mal veľmi nepriaznivý vplyv na dlhopisové trhy, sme oficiálne zamietli."

11:48 Klaus: Výsledok summitu je pragmatický

Prezident Václav Klaus označil výsledok bruselského summitu EÚ za pragmatický. Novou reformnou zmluvou, ktorá má vyriešiť záchranu eura, nepodporili štyri krajiny. Medzi ne patrí Česko, ktoré chce najskôr návrh prerokovať vo svojom parlamente. Klaus dnes na otázku novinárom v Prahe povedal, že výsledok nočného rokovania v Bruseli víta a je dobre, že si Česká republika zobrala čas na rozmyslenie. "Myslím, že nie je potrebné naskakovať na tento rozbehnutý trend. A tento rozbehnutý trend je hájiť zlý projekt, ktorým je spoločná európska mena, za každú cenu. Tá cena je vysoká už teraz a tá cena bude narastať. Myslím, že je potrebné správať sa rozumne, "povedal prezident.

11:45 Cameron: Británia nikdy neprijme euro

Britský premiér David Cameron odmietol v Bruseli vytvorenie novej únijnej zmluvy a čelí preto ostrej kritike. Po rokovaní sa navyše nechal počuť, že jeho krajina "nikdy neprijme euro" ako svoju národnú menu. "Nebol som pripravený s takou zmluvou súhlasiť a predložiť ju parlamentu. To je dôvod, prečo som ju odmietol podpísať. Je to pre Britániu tá správna vec. Je to ťažké rozhodnutie, ale správne," povedal potom na tlačovej konferencii.

James Cameron/REUTERS

11:35 Orbán: Maďarsku by stačilo päť miliárd dolárov

Viktor Orbán. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters
V nadchádzajúcich dňoch sa začnú rokovania Maďarska s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o voľne využiteľnom úverovom rámci. Maďarsku by stačilo 4-5 miliárd USD (2,98-3,73 miliardy eur), povedal maďarský premiér Viktor Orbán pre francúzsky hospodársky denník Les Échos.

V rozhovore, ktorý zverejnili na internetovej stránke denníka vo štvrtok, Orbán povedal, že uvedená suma by stačila, pretože Maďarsko je schopné riešiť svoje financovanie z trhov. "Tak tomu bolo aj v roku 2010, kedy Maďarsko svoj vzťah s MMF uzatvorilo," dodal.

11:30 Euro oslabilo až na 1,33 USD/EUR

Spoločná európska mena dnes oslabila takmer na úroveň 1,33 USD/EUR. Príčinou sú doterajšie výsledky rokovaní európskych lídrov na krízovom summite v Bruseli. Dnes ráno sa euro predávalo po 1,3303 USD. To znamená, že dolár stál 0,7515 eura.

Euro dnes pokračuje vo štvrtkovom poklese, ktorý spustilo vyhlásenie prezidenta ECB Maria Draghiho, že banka nezačne masívne nakupovať dlhopisy zadlžených krajín eurozóny.

V noci nadnes sa krajiny eurozóny spoločne s ďalšími šiestimi krajinami únie dohodli na uzatvorení separátnej dohody o sprísnení fiškálnej disciplíny. Predtým stroskotala snaha presadiť toto sprísnenie na celoúniovej úrovni. Aj napriek dohode v rámci eurozóny sú devízoví experti skeptickí, že to vyrieši terajšiu dlhovú krízu. "Myslím, že k riešeniu je ešte dlhá cesta a riziko, že ďalšie rokovania prinesú sklamanie, je veľké," uviedla Annette Beacher z kanadskej maklérskej firmy TD Securities.

11:23 Porota hntv: Summit môže pre Slovákov dopadnúť len zle

Summit lídrov eurozóny sleduje celý svet. Pozrite si, čo o ňom myslí Porota hntv: Ronald Ižip, Jozef Banáš a Ivan Szabó.

11:18 Erste prepustí v Maďarsku asi 450 ľudí

Rakúska banková skupina Erste Group Bank, ktorá je druhým najväčším poskytovateľom úverov v strednej a východnej Európe, potvrdila, že neobmedzí svoje aktivity v regióne, ale v Maďarsku zruší 450 pracovných miest.

Generálny riaditeľ banky Andreas Treichl vyhlásil, že Erste Group neodíde zo žiadnej krajiny regiónu, aj keď v niektorých náklady na prevádzku nezodpovedajú "ekonomickej realite"."Týka sa to predovšetkým Maďarska, kde už prebieha reštrukturalizácia (maďarskej dcéry)," vyhlásil a dodal, že Erste v Maďarsku zatvorí 43 pobočiek a zníži počet zamestnancov o 400 až 450.

 Erste v októbri oznámila, že očakáva v Maďarsku tento rok stratu vo výške zhruba 500 miliónov eur, ktorá sa môže zvýšiť až na 600 miliónov eur po tom, keď vláda umožní ľuďom splatiť úvery v zahraničných menách pri kurze nižšom, ako je trhový, teda nevýhodnom pre banky.

11:15 Recesia Európe dopadne na Česko ako predchádzajúca kríza

Prípadná ďalšia recesia v Európe môže mať na českú ekonomiku podobný dopad, ako mala globálna kríza v rokoch 2008 a 2009. Na konferencii Bankového inštitútu VŠ nazvanej Finančná kríza - existuje ešte dobré riešenie? to dnes povedal viceguvernér Českej národnej banky Vladimír Tomšík. V roku 2009 hrubý domáci produkt ČR kvôli dopadom celosvetovej krízy klesol o 4,7 percenta. Hlavným kanálom šírenia prípadnej krízy do Česka bude podľa Tomšíka zahraničný obchod, na ktorom je česká ekonomika závislá. Tomšík zopakoval, že český bankový sektor je v dobrej kondícii. Ako tlmič prípadných šokov by mal pôsobiť aj kurz koruny.

Zraniteľnosť finančného systému v Európe následkom dlhovej krízy krajín eurozóny podľa Tomšíka rastie. Stúpa nebezpečenstvo nákazy v eurozóne i mimo nej. Objavujú sa signály o vysychaniu zdrojov na financovanie reálnej ekonomiky. "Kríza v eurozóne má podobu krízy dlhovej, jej príčiny sú ale vraj hlbšie a komplikovanejšie. Riešenie chýba," dodal.

11:11 Čo prinesie dnešný summit?

Menový pár eurodolár na zníženie sadzieb zo strany ECB zareagoval výpredajným tlakom a dostal sa pod hladinu 1,330. Aktuálne sa obchoduje okolo úrovne 1,3320.

"Najdôležitejšou správou dnešnej obchodnej seansy bude výsledok dlho očakávaného summitu EÚ. Výsledok bude mať razantný vplyv na finančné trhy a pri pohľade na grafy je zjavné, že investori začínajú byť nervózni," komentuje Ondřej Hartman zo spoločnosti FXstreet.cz

11:07 Maďarské nie nemusí byť také striktné

Maďarský postoj k reformnej zmluve, na ktorej sa dnes ráno kvôli záchrane eura dohodla väčšina štátov Európskej únie, možno nie tak striktne odmietavý, ako sa zatiaľ ukazovalo. Podľa agentúry MTI maďarský premiér Viktor Orbán v Bruseli povedal, že o tom, či sa krajina pridá ku štátom eurozóny presadzujúcim prísnejšie rozpočtové pravidlá, musí rozhodnúť parlament. Budapešť sa teda zrejme ešte môže pridať do klubu tých, ktoré zmluvu o fiškálnu disciplíne podporia.

Maďarský premiér podľa MTI zdôraznil, že budapeštiansky parlament má na posúdenie konečnej verzie reformnej zmluvy dosť času, pretože jej znenie má byť podľa francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho hotové do marca.

11:04 Chorvátsko podpísalo prístupovú zmluvu s EÚ

Chorvátsko v Bruseli slávnostne podpísalo prístupovú zmluvu s Európskou úniou. Ak pristúpenie schvália Chorváti v referende a ratifikujú všetky členské štáty, stane sa táto bývalá juhoslovanská republika prvého júla 2013 dvadsiatou ôsmou krajinou európskeho bloku.

Vstup Chorvátska a v blízkej budúcnosti zrejme aj vyspelého Islandu, ktorý už má s úniou zladenú väčšinu svojho práva, bude na dlhšiu dobu zrejme posledný. Bohaté štáty, ako sú Nórsko a Švajčiarsko, o členstvo záujem nemajú a východoeurópske krajiny spolu s Balkánom nie sú ešte pripravené. V únii tiež znejú hlasy volajúce po tom, aby sa najskôr vyriešili dlhové a hospodárske problémy, ktoré v posledných mesiacoch otriasajú eurozónou, a až potom sa začalo hovoriť o ďalšom rozširovaní. Kandidátsky štatút má popri Islande ešte Turecko, Čierna Hora a Macedónsko. V rozhovoroch postupuje rýchlo len Reykjavík, zatiaľ čo Skopje a Podgorica rokovať s Bruselom ešte nezačali. Srbsku, ďalšej bývalej juhoslovanskej republike, sa cesta do EÚ kvôli napätiu na severe Kosova skomplikovala.

10:58 Päť dôvodov, prečo je summit životne dôležitý

1. Hľadanie rýchleho receptu

2. Ako sa dostať k zmene

3. Rozdelenie Európy

4. Boj o suverenitu krajín

5. Úloha ECB

10:54 Británia je proti novým zmluvám

 

 

 

 

 

 

 

 


 

10:20 Výroky hlavných aktérov summitu

Zdroj: Reuters
Britský premiér David Cameron

"Ešte pred svojím príchodom do Bruselu som hovoril, že ak nezískam dostatočné záruky pre Británii ohľadom novej európskej zmluvy, nebudem s ňou súhlasiť. To, čo nám ponúka, nie je v britskom záujme, a tak som s tým nesúhlasil."

"Samozrejme, že chceme, aby krajiny eurozóny postupovali spoločne a vyriešili svoje problémy, ale mali by sme konať v rámci únijných zmlúv, ktoré zaručujú ochranu jednotného trhu a ďalších britských záujmov."

"Bez týchto záruk je lepšie nemať zmluvu vnútri zmluvy, ale je lepšie, aby krajiny (eurozóny) postupovali samostatne. To je presne to, čo sa teraz stane."

"Túto novú zmluvu parlamentu nepredložíte. Nebude sa totiž týkať Británie."

"Nebol som pripravený s takou zmluvou súhlasiť a predložiť ju parlamentu. To je dôvod, prečo som ju odmietol podpísať. Je to pre Britániu tá správna vec. Je to ťažké rozhodnutie, ale správne."

"Inštitúcie Európskej únie jasne patria Európskej únii, teda celej dvadsaťsedmičke. Sú tu od toho, aby robili veci, ktoré sú vytýčené v zmluvách, ktoré sme my všetci v minulosti podpísali, a to je pre Britániu veľmi dôležitá ochrana."

"Tieto ďalšie krajiny (eurozóna) teraz musia konať oddelene od Európskej únie, aby si vytvorili vlastnú novú zmluvu. My musíme tvrdo pracovať, aby sme ochránili jednotný trh, finančné služby a zaistili dokončenie jednotného vnútorného trhu. To je stále práca pre Európsku komisiu, súd (súdny dvor EÚ) a ďalšie inštitúcie Európskej únie, kam patríme. "

"Finančné služby (Cameron podmieňoval zmeny služby vybratím Británie z finančnej regulácie) sú vecou jednotného trhu. Jednotný trh zostáva kľúčovou súčasťou zmluvy o Európskej únii, ktorú sme podpísali."

"Pokiaľ ide o finančné služby. Máme obavy zo súčasnej práce Európskej komisie. Nemyslíme si, že jej opatrenia podporujú konkurencieschopnosť, ale sú naopak diskriminačné."

Nicolas Sarkozy. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy

"Tento summit sa zapíše do histórie ... Dali by sme prednosť reforme zmlúv v rámci celej dvadsaťsedmičky. To ale nebolo možné kvôli postoju našich britských priateľov. Pôjde tak o medzivládnu zmluvu 17 krajín (eurozóny), ktorá bude otvorená aj pre ostatných."

Nemecká kancelárka Angela Merkelová. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters
Nemecká kancelárka Angela Merkelová

"Vytvorili sme zmluvu, ktorá nie je určená len pre 17 krajín eurozóny, ale pre všetkých, ktorí budú chcieť byť jej súčasťou. To bude omnoho viac krajín, ale niektoré sa stále musí rozhodnúť."

10:11 Inak ako rozpadom sa to skončiť nemôže

"Tak politici sa zatiaľ dohodli na sprísnení rozpočtových pravidiel, čo je temeno, ktoré nevyvoláva medzi politikmi také napätie. Ďalej by mal podľa nočného rokovania vzniknúť záchranný mechanizmus ESM už v polovici budúceho roka alebo poskytnutie bilaterálnych pôžičiek MMF. Ale žiadne z týchto opatrení nie je riešením pre aktuálnu krízu. Všetky tieto opatrenia budú len znamenať, že sa budú liať peniaze do krajín, ktoré sú neefektívne. Podpora neefektívnych vecí v ekonomike je vôbec tým najhorším, čo politici môžu urobiť. Tým sa ďalší vývoj ekonomiky zastaví, a krajiny eurozóny sa budú topiť v blate po x ďalších rokov. Nemôže to skončiť inak, než že sa eurozóna rozpadne. Čím neskôr sa však tak stane, tým väčšie straty to bude pre všetkých znamenať," hodnotí summit analytik Next Finance Martin Prokop.

10:06 Protokol Veľkej Británie zo summitu

 

 

 

 

 

 

 

 

UK protocol demand to EU

 

10:00 Mýtus o národnej suverenite

Tomáš Sedláček
Tento piatok podľa všetkého dôjde k historickému zlomu. Všetko v Európskej únii smeruje k fiškálnej federalizáciu alebo k jej miernejším podobám. Politik väčšinou nie je dosť zodpovedný, aby svoje dlhy platil (prečo by mal, nech to zaplatí budúcnosť alebo naši susedia!), a tak je potrebné túto drahú a nebezpečnú hračku hromadného ničenia usmerňovať. Materializuje sa len to, o čom sa píše už dávno: buď zjednotenie, alebo rozpad.

Európa si toho dnes už veľa požičať nemôže. Ide o to, ako dlhy splatiť. Presnejšie, kde si ešte párkrát naposledy požičať, požičané peniaze naposledy použiť na niečo rozumného a potom už len splácať. Splácať a brzdiť tým svoje ekonomiky, znižovať výdavky, prípadne znižovať dane, obmedzovať štát a usilovne pracovať na konkurencieschopnosti tak, aby nás do budúcnosti mohlo ťahať niečo iné ako dlh a umelé bubliny v bankovníctve, hypotékach atď. To jednoducho nijaký politik sám od seba neurobí. To musíme urobiť spolu....Viac v stĺpčeku Tomáša Sedláčka

Angela Merkelová. Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

09:56 Západoeurópske akcie reagujú poklesom

Západoeurópske akcie začali posledný obchodný deň v týždni poklesom. Dôvodom sú výsledky rokovaní premiérov krajín Európskej únie.

Index FTSEurofirst 300 na začiatku obchodovania klesol o 0,6 percenta na 967,49 bodu, napísala agentúra Reuters. Minulý týždeň index výrazne rástol vďaka nádeji, že summit Európskej únie príde s finálnym riešením dlhovej krízy. Dnes však naopak klesá už štvrtú seansu za sebou.

"V skutočnosti nás to neposunulo moc ďaleko. Nie som si istý, že by sme urobili väčší pokrok v oblasti zásadných problémov," uviedol riaditeľ spoločnosti Seven Investment Management Justin Urquhart Stewart. Výrazne klesali bankové spoločnosti a bankový index STOXX Europe 600 oslabil na začiatku obchodovania o 0,9 percenta.

Kamil Boros analytik spoločnosti X-Trade Brokers. Sníka: HN
09:52 Trhy čakajú na jediné

"Trhy čakajú na jediné - inflačnú pomoc od ECB, bez ktorej reálne hrozia masové bankroty krajín eurozóny a kolaps bankového sektora. V drafte, ktorý zverejnili médiá, sa ECB zatiaľ nespomína, a pokiaľ sa tam ECB napokon neobjaví, tak tento summit určite nebude posledným, ktorý má priniesť "definitívny" plán na záchranu eurozóny," hodnotí prvé výsledky summitu analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.

[[{"type":"hn-image","fid":"125158","attributes":{"class":"right","width":"80","height":"100"}}]]09:40 Európski politici dnes rozhodnú, aj za nás

Peter Greguš zo spoločnosti TRIM Broker vo svojom komentári zhrnul základné problémy, na ktoré musia európski politici teraz odpovedať.

 

 

 

 

 

 

 

 

  • Výnosy na európskych dlhopisoch (PIIGS) sú vysoké a v prípade ďalšieho rastu bude pre krajiny veľmi zložité sa refinancovať z trhu.
  • Španielsko a Taliansko sú "too big to fail" a zároveň "too big to save".
  • The European Financial Stability Fund (EFSF - dočasný euroval) a European Stability Mechanism (ESM - permanentný - euroval) vznikli na refinancovanie Grécka, Írska, Portugalska a mali vytvoriť ochranu pred ďalšou dlhovou nákazou pre Španielsko a Taliansko. EFSF a ESM majú pomôcť aj bankovému sektoru, pokiaľ by nastali výrazné problémy a tie by sa nedokázali refinancovať z trhu. Problém je v tom, že ani jeden z fondov nie je dostatočne veľký.
  • Politici musia zapojiť súkromný sektor, inak nedostanú krízu pod kontrolu. 
  • Grécko bolo na počiatku krízy a môže byť aj na jej konci. Gréci majú masívny dlh a je len malá pravdepodobnosť, že sa im ho podarí niekedy splatiť. 
  • ECB nie je Fed, alebo ako väčšina klasických centrálnych bánk. Európska centrálna banka má totiž len jeden mandát - cenovú stabilitu. Obchodníci sa však spoliehajú (skôr modlia), aby ECB začala masívne nakupovať dlh krajín PIIGS a mohla financovať ESM, EFSF, alebo MMF. 
  • Eurobondy. Existujú len v teoretickej rovine a môžu mať viacero podôb, pričom ani jedna nevyhovuje Nemecku. Eurobondy by skutočne znamenali fiškálnu úniu, ktorej ďalšou fázou je aj transferová únia.
  • MMF sa už podieľa na refinancovaní Portugalska , Írska a Grécka. Má sa podieľať na záchrane jednotlivých krajín cez bilaterálne dohody. 
  • Politické vzťahy medzi fiškálne stabilným Nemeckom, Fínskom, Holandskom a zbytkom Európy sa začínajú komplikovať. 
  • Európska únia má 27 členov a len 17 z nich má euro. Politické a ekonomické rozdiele medzi krajinami s eurom a bez eura sa začínajú prehlbovať.
               

 

09:32 Základné údaje o jednotlivých verziách Zmluvy o EÚ

Zmluva o hospodárskej, menovej a politickej únii bola prijatá v roku 1991 a následne bola niekoľkokrát pozmenená.

Maastrichtská zmluva:

- O tejto zmluve rokovala medzivládna konferencia Európskych spoločenstiev (ES) od decembra 1990; prijatá bola na summite v holandskom Maastrichte v decembri 1991, podpísaná vo februári 1992; v platnosti od 1. novembra 1993 - od tej doby sa používa termín Európska únia, hoci ako právnická osoba EÚ vznikla až 1. decembra 2009 na základe zmluvy lisabonskej.

- Ratifikáciu oneskorili Dáni, ktorí ju v prvom referende v júni 1992 odmietli; schválili ju v máji 1993 potom, čo im boli udelené výnimky (Napríklad právo nezúčastniť sa na spoločnej mene ani na spoločnej obrannej politike). V Nemecku riešil ústavný súd sťažnosti na nesúlad zmluvy s nemeckou ústavou.

- Formulovala tri piliere k vzniku EÚ: hospodárska a menová únia, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v oblasti vnútra a justície; ďalej okrem iného zaviedla občianstvo EÚ alebo zriadila nové inštitúcie (napríklad Európsku centrálnu banku).

Amsterdamská zmluva

- O revízii maastrichtskej zmluvy začala rokovať v marci 1996 medzivládna konferencia, ktorá skončila prijatím zmluvy na summite v Amsterdame v júni 1997, podpísaná v októbri 1997 tamtiež; v platnosti od 1. mája 1999.

- Ratifikácia prebehla relatívne hladko vo všetkých 15 vtedajších krajín EÚ; schválili ju na prvýkrát aj Íri a Dáni v referende.

- Pôvodne mala za cieľ najmä úpravy kvôli budúcemu rozšíreniu, ktoré boli ale nakoniec odložené (dohodnuté až v Nice). Táto zmluva okrem iného rozšírila práva občanov EÚ (napríklad o prístupe k únijným dokumentom), odstránila posledné prekážky pre voľný pohyb osôb (pristúpenie k EÚ vyžaduje prevzatie schengenských dohôd) či vytvorila úrad vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Zmluva z Nice:

- O novej zmluve sa začalo konať vo februári 2000; prijatá na najdlhšom summite v histórii EÚ vo francúzskom Nice 7.-11. decembra 2000, podpísaná vo februári 2001 tamtiež; v platnosti od 1. februára 2003.

- Ratifikácia skomplikovali Íri, ktorí ju v referende v júni 2001 odmietli, najmä z obáv z chystaného rozšírenia EÚ (o 10 krajín strednej a východnej Európy); po zosilnené vysvetľujúce kampani zmluvu Íri v októbri 2002 schválili.

- Zmyslom bolo revidovať Amsterdamskú zmluvu tak, aby bola EÚ pripravená na najväčšie rozšírenie v histórii. Revízia počíta najviac s 27 členmi, preto musela vzápätí nasledovať ďalšia úprava.

Lisabonská zmluva

- Ešte ako vstúpila do platnosti Zmluva z Nice, EÚ začala rokovať o ďalšie revíziu. Od februára 2002 zasadal Konvent EÚ, ktorý po roku predložil návrh európskej ústavy. Ratifikáciu však zmrazili na jar 2005 v referendách Francúzi a Holanďania, takže EÚ musela dohodnúť zmluvu novú. Tú prijal summit v Lisabone v októbri 2007, tamže bola v decembri 2007 podpísaná; platná je od 1. decembra 2009.

- Ratifikácia najprv skomplikovali opäť Íri, ktorí ju v referende v júni 2008 odmietli. Schválili ju v októbri 2009 potom, čo im summit priznal záruky (oi komisára pre každú krajinu EÚ).

- O zmluve rozhodovali na sťažnosť euroskeptikov ústavné súdy okrem iného v Británii, Nemecku, Poľsku a ČR, kde s dokončením ratifikácie otáľal prezident Václav Klaus.

- Vznikali kvôli ďalšiemu možnému rozšíreniu EÚ a kvôli zefektívneniu fungovanie únie (oi zúžením oblastí, v ktorých je potrebná pri rozhodovaní jednomyseľnosť).

- EÚ touto zmluvou získala právnu subjektivitu, predtým bolo únijné právo legislatívou Európskeho spoločenstva (ES; do roku 1993 EHS), Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM) a Európskeho združenia uhlia a ocele (ESUO; do júla 2002, kedy ESUO zaniklo).

- EÚ dostala touto zmluvou tiež svojho prvého prezidenta a ministerku zahraničných vecí

09:06 Dole ide aj euro

Euro sa dostalo do tlaku najmä po správe, že predstavitelia krajín sa nedohodli na tom, že by európsky záchranný mechanizmus ESM mal získať bankovú licenciu, čo by posilnilo jeho možnosti. V závere obchodovania euro voči doláru oslabilo o 0,1 percenta na 1,3325 USD, keď počas dňa sa prepadlo až na 1,3289 USD.

Kurz eurodolára

Kurz austrálskeho dolára voči americkému, ktorý je meradlom chuti investorov k rizikovejším investíciám, klesol o 0,7 percenta na 1,0095 USD. Dolár voči jenu mierne oslabil o 0,1 percenta na 77,59 JPY, napísala agentúra Reuters.

09:03 Japonské akcie oslabili

Japonské akcie kvôli dlhovej kríze v eurozóne na záver týždňa oslabili. Dohoda európskych predstaviteľov o fiškálnej integrácii nesplnila očakávania investorov a nepriniesla nádej na vyriešenie dlhovej krízy v eurozóne. Hlavný index Nikkei klesol o 1,5 percenta na 8536,46 bodu. Za celý týždeň index stratil 1,2 percenta.

Index Nikkei 225

"Okrem fiškálnej integrácia nebola rozhodnutá jediná vec a všetko bolo oznámené veľmi nejasnou politickou rečou. Nakoniec nedošlo k žiadnemu reálnemu vývoju," komentoval situáciu stratég Mitsubishi UFJ Morgan Stanley Norihiro Fudžito.

09:00 ECB hodila záchranné lano európskym bankám

Eurobanka včera znížila úrokové sadzby, trhy boli napriek tomu v červených číslach. Pozrite si videokomentár od X-Trade Brokers.

 

 

 

 

 

 

 

 

http://www.youtube.com/embed/ZcVRpdXokdk

 

08:45 Hlavné body dohody

Pozrite si prehľad hlavných bodov, na ktorých sa dnes skoro ráno dohodli lídri členských štátov EÚ a eurozóny.

 

 

 

 

 

 

 

 

  1. Rozpočty členských štátov eurozóny by mali byť vyrovnané alebo skončiť každý rok v prebytku. Maximálne prípustný rozpočtový schodok by mal byť 0,5 percenta HDP. Zatiaľ nie je jasný termín, kedy by mohla táto zmena začať platiť.
  2. Nové rozpočtové pravidlá sa stanú súčasťou národnej legislatívy každého z členských štátov eurozóny. Tie navyše budú musieť hlásiť dopredu termín, kedy chcú vydávať dlhopisy.
  3. Ak členský štát eurozóny prekročí deficit tri percentá HDP, stihnú ho automaticky sankcie. Tie bude možné zvrátiť len so súhlasom kvalifikovanej väčšiny členských štátov.
  4. Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) začne fungovať od júna 2012. Pôvodne to malo byť o rok neskôr. Súčasný záchranný fond eurozóny (EFSF) bude fungovať podľa pôvodných plánov až do polovice roka 2013. Celková kapacita EFSF / ESM vo výške 500 miliárd eur bude revidovaná v marci 2012.
  5. Štáty eurozóny i celej EÚ počas desiatich dní potvrdia, či sú schopné poskytnúť pôžičky Medzinárodnému menovému fondu (MMF) vo výške 200 miliárd eur, ktoré majú pomôcť zabezpečiť globálnu hospodársku stabilitu.
  6. K prijímaniu rozhodnutí v rámci Európskeho stabilizačného mechanizmu bude stačiť v naliehavých situáciách zrejme len kvalifikovaná väčšina. Doteraz malo byť rozhodnutie jednomyseľné. Táto úprava však závisí od názoru fínskeho parlamentu.

08:35 Americké akcie klesajú

 

 

 

 

 

 

 

 

Americké akcie vo štvrtok oslabili. K stratám prispela Európska centrálna banka, ktorá zhatila nádej investorov, že by mohla podporiť krajiny eurozóny v boji s finančnou krízou. Investorov tiež rozladili správy, že Nemecko odmieta niektoré návrhy na posilnenie síl záchranného fondu eurozóny.

V závere obchodovania index Dow Jones klesol o 198,67 bodu, teda 1,6 percenta, na 11.997,70 bodu. Širší index Standard & Poor 's 500 oslabil o 26,66 bodu, čiže 2,11 percenta, na 1234,35 bodu. Index technologického trhu Nasdaq stratil 52,83 bodu, čiže 1,99 percenta, a skončil na 2596,38 bodu.

Index Dow Jones


Index Nasdaq

Najväčšie straty zaznamenal index S & P finančného sektora, ktorý oslabil o 3,7 percenta. Prispela k tomu správa Európskeho bankového úradu (EBA), podľa ktorej budú európske banky potrebovať navýšiť kapitál o 114,7 miliardy eur.

08:31 Ropa klesá pre neistý vývoj v Európe

Cena americkej ropy ďalej klesá hlbšie pod hranicu 100 USD za barel.  Barel americkej ľahkej ropy WTI s dodávkou v januári sa dnes krátko popoludní v Bangkoku predával za 98,20 USD. To je o 14 centov menej, ako v predchádzajúci deň, keď sa cena kontraktu prepadla o 2,15 USD a obchodovanie uzavrel na úrovni 98,34 USD za barel. Cena severomorskej ropnej zmesi Brent sa zatiaľ nemení.

Ropa Brent

08:25 Česko sa nepridá

Európski lídri po deväťhodinovom nočnom programe na summite EÚ našli vzorec, podľa ktorého budú postupovať v prípade zmien Základnej zmluvy o EÚ. Český premiér Petr Nečas uviedol, že Česká republika je medzi štyrmi krajinami, ktoré nie sú súčasťou tejto dohody.  Slovenská premiérka Iveta Radičová po ukončení prvej časti summitu neposkytla novinárom žiadne stanovisko.

Európska rada prerokovávala najmä situáciu v eurozóne. Skutočnosť, že rokovania trvali tak dlho dokazuje, že nálada nebola najlepšia, čo novinárom potvrdil český premiér. Dodal, že najskôr bol pokus uskutočniť avizované zmeny Lisabonskej zmluvy v rámci celého 27-členného bloku a keď to nešlo, tak vznikol projekt novej medzivládnej zmluvy.

 "Ukázalo sa, že to nie je priechodná cesta cez všetkých 27 krajín. Takže vzniká projekt novej medzivládnej zmluvy, ktorá združí štáty členských krajín eurozóny s prísnejšími pravidlami a automatickými sankciami. Zmenou je to, že k tomuto združeniu sa budú môcť pridať aj krajiny, ktoré nepoužívajú euro," povedal Nečas.

08:15 Moody´s znížila rating troch francúzskych bánk

Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters
Ratingová agentúra Moodys znížila hodnotenie úverových záväzkov troch francúzskych bánk BNP Paribas, Société Générale a Crédit Agricole. Podľa agentúry úverovú spoľahlivosť bánk ohrozuje nestabilná situácia európskeho bankového sektora. Rating dlhodobého dlhu BNP a Crédit Agricole znížila Moody´s o jeden stupeň na Aa3. Agentúra tak ukončila revíziu oboch bánk, ktorú začala v júni. Hodnotenie dlhodobého dlhu banky Société Générale zhoršila agentúra tiež o jeden stupeň na A1, uviedla agentúra Reuters. Zníženie hodnotenia spôsobili hlavne rastúce problémy, ktoré banky majú pri získavaní finančných prostriedkov, a zhoršujúci sa ekonomický výhľad, dodala Moody´s. Agentúra však súčasne dodala, že jej hodnotenie neberie do úvahy skutočnosť, že všetky tri banky budú pravdepodobne mať prospech z prípadnej štátnej pomoci, ktorá by mohla prísť pri ďalšom prehlbovaní krízy.

06:59 Ani slovo sa nedozvieme

Aké ústupky Cameron v otázkach záchranného plánu eurozóny požadoval sa médiá nedozvedeli. Premiéri totiž nadránom po skončení pracovnej večere neposkytli žiadne vyjadrenia. Výnimkou nebola ani slovenská premiérka Iveta Radičová, ktorá slovenským zástupcom médií neposkytla bližšie informácie.

05:58 Stroskotalo to na Británii

Na novej európskej zmluve sa dohodne 17 členských štátov eurozóny spolu so šiestimi ďalšími členmi EÚ, ktorí zatiaľ nepoužívajú spoločnú európsku menu euro. Vyhlásil to dnes predseda Európskej rady Herman van Rompuy na tlačovej konferencii po rokovaní predstaviteľov EÚ v Bruseli.

Európska únia nenašla podporu všetkých svojich 27 členských štátov na zmenu Lisabonskej zmluvy počas prebiehajúceho summitu EÚ v Bruseli, tak ako to navrhovalo Nemecko a Francúzsko. Dohoda "dvadsaťsedmičky" stroskotala na požiadavkách britského premiéra Davida Camerona vrátane kľúčovej žiadosti, aby Británia mala právo veta pri rozhodovaní o regulácii finančných trhov. Cieľom plánu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, ktorého predpokladom sú zmeny Lisabonskej zmluvy, je postupne zaviesť zákaz rozpočtových deficitov a povinnosť štátov znižovať svoje dlhy.

05:19 Summit odporučil prijatie Rumunska a Bulharska do Schengenu 

Európski lídri na summite EÚ v Bruseli počas rokovaní v noci nadnes podporili žiadosť Rumunska a Bulharska o vstup do Schengenskej zóny. Európska rada poverí ministrov vnútra jednotlivých členských štátov, aby na najbližšej Rade EÚ čo najrýchlejšie umožnili obom krajinám stať sa plnoprávnymi členmi Schengenskej dohody.

05:01 Nedohodli sa

Európska únia nezískala podporu všetkých svojich 27 členských štátov na zmenu Lisabonskej zmluvy už počas prebiehajúceho summitu EÚ v Bruseli, čo znamená, že ďalšie rokovania o takejto dohode sa budú týkať pravdepodobne už len 17 krajín tvoriacich eurozónu a prípadných ďalších záujemcov spomedzi členských štátov únie nepoužívajúcich spoločnú európsku menu. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na účastníkov summitu EÚ.

04:59 V únii to  nepôjde

Premiéri krajín Európskej únie ani po mnohých hodinách rokovania v noci na dnešok nezískali podporu pre zmenu základnej zmluvy EÚ od všetkých jej štátov. Na summite rokujú o riešení dlhovej krízy. Lídri tak teraz uvažujú o zmluve len medzi členmi eurozóny. Ďalšie krajiny by sa mohli pridať, ak by chceli.

03:13 Sankcie proti Iránu

Špičky EÚ chcú uvaliť ďalšie sankcie proti Iránu. Je ale pravdepodobné, že sa opatrenie nebude týkať iránskej ropy.

03:10 Nemecká vytrvalosť

Rokovania už pri večeri neboli prechádzkou ružovým sadom. Prim sa snaží udávať nemecká delegácia na čele s Angelou Merkelovou. "Nemci sú tým posadnutí. Hovoria, že musíme zmeniť zmluvu," glosoval nemenovaný diplomat večeru štátnikov.

03:07 Ohlas z Japonska

O dôležitosti eurosummitu je presvedčený aj japonský minister financií Džun Azumi. Tvrdí, že výsledky stretnutia špičiek EÚ môžu predstavovať pre svetové finančné trhy bod zlomu.

00:50 Dohoda pre eurozónu, alebo celú EÚ?

Šéf Európskej rady Herman Van Rompuy požaduje, aby sa všetkých 27 členských štátov EÚ dohodlo na zmene pravidiel prostredníctvom úpravy zmluvy o EÚ. Nemecko a Francúzsko však presadzujú, aby zmeny rozpočtových pravidiel platili len pre eurozónu.

00:11 Dlhá neformálna večera

Podľa niektorých diplomatov je možné, že sa neformálna večera šéfov únijných štátov a vlád môže pretiahnuť ešte dlho do noci. Na program rokovania totiž ešte prídu otázky týkajúce sa záchranných fondov eurozóny EFSF a ESM či pôžičiek pre Medzinárodný menový fond, čo sú veci, na ktoré čakajú netrpezlivo finančné trhy.

00:01 Lídri sa zhodli na sprísnení fiškálnej disciplíny

Z diplomatických zdrojov unikli informácie, že sa lídri dohodli v princípe na sprísnení rozpočtovej disciplíny v eurozóne. Napríklad ide o automatické sankcie pre rozpočtových "hriešnikov" či zakotvenie "zlatých pravidiel", teda v podstate podmienky vyrovnanosti rozpočtov. Lenže potom sa debaty zasekli na tom, ako by sa mali zmeny vykonať. To môže vzbudiť rad kontroverzií, pretože s tým súvisí okrem iného to, či otvárať základnú zmluvu EÚ.

23:59 Európski lídri stále rokujú

Rokovanie európskych lídrov trvá už hodiny. Na verejnosť už začali prenikať prvé informácie.

23:48 Srbsku udelia štatút kandidátskej krajiny možno budúci rok

Šance Srbska na získanie štatútu kandidátskej krajiny EÚ už počas tohto summitu sú možno ohrozené. Pre agentúru AP to dnes večer prezradili nemenovaní diplomati EÚ. Za najbližší možný termín pre uspokojenie proeurópskych ambícií Belehradu sa podľa toho istého zdroja uvádza summit EÚ v marci 2012.

 Akoby v tieni silných ekonomických tém a úvah o prežití či zániku eura zostáva ostatná agenda európskych lídrov, ktorí prišli do Bruselu rozhodnúť o viacerých aspektoch európskej politiky. Okrem iného aj o žiadosti Srbska získať oficiálny štatút kandidátskej krajiny pre vstup do Európskej únie.

23:27 Vyhlásenie summitu

Server britského denníkaThe Telegraph zverejnil vyhlásenie, na ktorom sa dnes štátnici dohodli. Tento dokument unikol novinárom.

 

 

 

 

 

 

 

 

Brussels Draft 0812

 

23:23 AP: Limit pre schodok rozpočtu bude 0,5%

Členské štáty eurozóny by mohli prijať "dlhovú brzdu" v podobe odsúhlasenia deficitu štátneho rozpočtu v maximálnej výške 0,5% HDP, informuje agentúra AP. Toto tzv. Masstrichtské kritérium je v súčasnosti nastavené na hodnote 3% HDP. Samotné štáty ako Francúzsko a Nemecko túto hranicu niekoľkokrát prekročili a nikdy za to neboli sankcionované. Teraz by sankcie boli dôsledné a štáty by sa im vyhli len vo výnimočných prípadoch. Samotného schválenia tohto návrhu sa však dnes už nedočkáme. Piatok sa preto zrejme stane dlho očakávaným dňom "D".

23:17 Ako vyzerá európska dlhová kríza 

Zdroj: Telegraph

23:10 Pozrite sa, ako prichádzali lídri na summit

 

 

 

 

 

 

 

 


 

23:03 Eurozóna chce navýšiť zdroje MMF

Podľa webu Telegraph sa štátnici dohodli na tom, že jednotlivé štáty eurozóny sú pripravené podporiť zvýšenie finančných zdrojov Medzinárodného menového fondu. O koľko, to však Telegraph nezistil, v kľúčovej pasáži sú len XXX. Prepis posledného odseku vyhlásenia štátnikov: "Členské krajiny eurozóny sa dohodli poskytnúť MMF dodatočné zdroje vo výške až XXX prostredníctvom bilaterálnych pôžičiek, aby uistili, že MMF má dostatok zdrojov na to, aby sa vysporiadala s krízou. Eurozóna očakáva, že sa k týmto pôžičkám pripoja aj ďalšie štáty sveta." Kde tie peniaze zadlžená eurozóna stále berie?

15:33

 

 

 

 

 

 

 

Do Vánoc už bez summitu

Merkelová mj. také prohlásila, že do Vánoc již žádný summit nebude, což lze hodnotit jako jednoznačný úspěch (kromě věeho ostatního).              

 

"Všichni jsem si navzájem popřáli štastné a veselé Vánoce a to samé přeji i vám," prohlásila kancléřka na tiskové konferenci.

O pár minut později se již v agenturách objevila zpráva, že na leden si duo Merkozy pozval na návštěvu a jednání italský premiér Mario "superMario" Monti.