Rizling rýnsky - kráľ bielych vín

Pokračujeme v seriáli článkov, v ktorých predstavujeme jednotlivé druhy vín vyrábané na Slovensku.
Na svoju tretiu degustáciu pricestovali vinári do obce Belá, do jej krásneho kaštieľa z prvej polovice 18. storočia. Jeho súčasťou je aj klasická klenbová pivnica postavená v roku 1742 a vináreň v barokovom štýle s kapacitou 40 miest. Majiteľmi kaštieľa sú Egon Müller a rodina Ulmanovcov z Nemecka. Egon Müller patrí medzi svetovú špičku vinohradníkov a vinárov a známy je aj tým, že pestuje výlučne odrodu Rizling rýnsky. V kaštieli sa zhostil úlohy domáceho pána Miroslav Petrech, ktorý je konateľom spoločnosti Kaštieľ Belá. Na treťom stretnutí sa hodnotili dve odrody. Z červených vín to bola Frankovka modrá a z bielych Rizling rýnsky, ktorý predstavíme v dnešnom čísle.
Pôvod a charakteristika odrody. Rizling rýnsky zaraďujeme medzi klasické nemecké odrody. Predpokladá sa, že odroda vznikla samovoľným krížením Tramínu s Heunischom. Z Nemecka sa neskôr rozšírila do celého sveta. Je to typická odroda severných pestovateľských oblastí, akou je napríklad aj Slovensko. Vo výsadbách bieleho hrozna tvorí na Slovensku zhruba 7 % vysadenej plochy. Pre túto odrodu sú najvhodnejšie kamenisté južné svahy. Na Slovensku sa najlepšie darí Rizlingu rýnskemu v Hurbanovskom, Strekovskom a Štúrovskom rajóne.
Vinná réva je stredne bujného vzrastu s hustým olistením. Päťlaločné listy zaraďujeme medzi stredne veľké. Výnimočné malé strapce s neveľkými zelenožltými bobuľami obsahujú veľa aromatických a korenistých látok. Rizling rýnsky patrí medzi odrody s najvyššou odolnosťou voči mrazu. Zaraďujeme ho medzi neskoré odrody. Úrodu je ideálne oberať na prelome októbra a novembra. Pri neskoršom zbere zanechajú aromatické látky vo víne svoj dostatočný a neopakovateľný podpis.
Charakteristika vína. Rizling rýnsky považujú niektorí vinári za kráľa bielych vín. Kráľovské víno má jemne žltú až zlatožltú farbu. Pre túto odrodu je typická jemná kvetinová vôňa, do ktorej sa môžu miešať vône lúčnych kvetov, sena, kvitnúcej lipy, marhúľ, broskýň a v niektorých prípadoch aj zeleného nedozretého citrónu. Rizling rýnsky vyniká jemnosťou s výraznejšími, ale veľmi príjemnými kyselinami. Prekvapí harmonickou delikátnou korenitosťou a výrazne dlhou dochuťou. Najlepšie vína sú z neskorých zberov a výberov. Má veľmi vysoký potenciál zretia. Táto odroda je ideálna na výrobu archívnych vín. Akostné vína dozrievajú v rozpätí jedného až piatich rokov a vína prívlastkové od štyroch do dvanástich rokov. Dobre urobené víno nemusí strácať na kvalite ani po dvadsaťročnom státí.
Gastronómia. Kráľovské víno, ako zvyknú volať Rizling rýnsky, je vhodné nielen ku jedlu, ale aj na samotné popíjanie a vychutnávanie. Predovšetkým staršie archívne ročníky sú ako stvorené pre chvíle oddychu a pohody. Samotnú chuť vína oceníte pri kombinácii so sladkovodnými rybami, bielym mäsom alebo zeleninovými špecialitami. Ako pri väčšine vín, záleží nielen na ročníku a spracovaní, ale aj na množstve zvyškového cukru. Kým suché, zrelé a staršie ročníky sú vhodné napríklad aj k mastnejšiemu mäsu, tak sladšie výbery sa odporúča podávať skôr k jemným dezertom.
Hodnotenie vzoriek. Pre degustačnú komisiu bolo pripravených jedenásť anonymných a očíslovaných vzoriek. Z toho bolo deväť od domácich výrobcov a dve zahraničné. Na degustácii boli okrem slovenských výrobcov predstavené po jednej vzorke aj rizlingy z Nemecka a Českej republiky. Odborná komisia posudzovala vzhľad, vôňu a chuť degustovaných vzoriek. Pri vzhľade išlo v prvom rade o čírosť a farbu. Pri vôni a chuti sa posudzovala, intenzita, čistota a harmónia. Keďže chuť je pri degustácii špecifický fenomén, hodnotí sa pri ňom navyše aj perzistencia, teda dochuť na jazyku. Nakoniec sa pri každej vzorke boduje celkový dojem. Spolu je možné získať maximálne 100 bodov. Na striebornú medialu je potrebné získať minimálne 85 a na zlatú 90 a viac bodov.
Zlatá medaila. Napriek kvalitnej konkurencii sa najcennejší kov podarilo získať iba spoločnosti Kaštieľ Belá za ich výberové víno Ch#226#teau Belá Riesling s prívlastkom neskorý zber (ročník 2002). Víno zaujme na prvý pohľad nielen znalcov, ale aj bežných spotrebiteľov svojou krásnou žltozelenou farbou, do ktorej sa mierne vkrádajú odlesky ostrej citrónovej farby. Vo vôni je víno dokonale plné a čisté. Vyznačuje sa pomerne výrazne ovocnou vôňou, v ktorej môžete zacítiť jemný kvetinový chvostík. Chuť je podporená jemným zbytkovým cukrom, ktorý dokonale harmonizuje s pomerne vyššou, ale príjemnou kyselinkou. Dochuť po tomto kráľovskom víne je nekonečne dlhá a neuveriteľne príjemná. V Ch#226#teau Belá vnímate skoncentrovanú krásu južnoslovenských vinohradov, ktoré patria k najlepším na Slovensku. Vyznačujú sa priemernou ročnou teplotou 10, 3 stupňa a ročným úhrnom zrážok 480 mm. Víťazný zástupca zo Štúrovského vinohradníckeho rajónu sa podľa someliéra Miroslava Jajcaja môže stať ideálnym partnerom napríklad k husacej pečienke.
Strieborné medaily. Odborná komisia nakoniec udelila tri strieborné medaily. Druhý najvyšší počet bodov a prvú striebornú medailu získala spoločnosť Karpatská Perla za odrodové suché víno s prívlastkom neskorý zber (ročník 2003). Iskrivé žltozelené farebné tony tohto moku vás určite očaria, k tomu sa pridáva lahodná vôňa kvetov s jemnými tónmi broskyne a medového plástu. V krásne, až dokonale zladenej chuti, môžete objaviť med, citrusy a stopy lipového kvetu. V Karpatskej Perle sa snúbi slnko, pôda a vinársky fortieľ. Celkovo môžeme povedať, že je to nádherné víno určené na výnimočné príležitosti. Podávať ho môžete napríklad k bravčovému mäsu upravenému na prírodný spôsob, prípadne k špecialitám z hydiny. Tretí najvyšší počet bodov a druhú striebornú medailu získala spoločnosť Víno Matyšák za akostné suché odrodové víno, archívne (1995). V elegantnej žltej farebnosti, napriek staršiemu ročníku, ešte stále prebleskuje jemne svieža zelená farba. S ohľadom na vek vína, môžeme naozaj hovoriť o výnimočnej farbe. V zrelej vôni dominujú medové tóny, sušené ovocie a znalci možno zacítia aj príťažlivo dráždivé stopy petroleja. Chuť je ovplyvnená príjemnými, možno trošku väčšími, kyselinami, ktoré však toto víno udržia ešte dlho v dobrej kondícii. Podľa Miroslava Jajcaja sú práve takéto archívne ročníky najvhodnejšie na labužnícke vychutnávanie a popíjanie. Štvrté najvyššie ohodnotenie spomedzi rizlingov a tretiu striebornú medailu získalo Poľnohospodárske družstvo Mojmírovce za suché kabinetné víno (2003). Vyznačuje sa decentnými zelenožltými tónmi farieb. Vo vôni objavíte stopy zeleného jablka, doplnené kvapkami ružového grepu, broskýň a banánov. Svieža chuť so štíhlou kyselinkou pozvoľna prechádza do nádherných korenisto medových tónov. Mojmírovský rizling odporúča Miroslav Jajcaj nielen k sladkovodným a morským rybám, ale aj všeobecne k darom mora.