Zlato nevyhralo súťaž krásy pre svoju farbu (komentár)

Analytici síce kritizujú, no nie vždy to, čo de Soto navrhuje. Pokúsme sa z rybacej polievky spraviť opäť akvárium s rybičkami, aby sme mohli jednotlivé námietky posúdiť. Na to je ale treba rozlíšiť rôzne druhy usporiadania finančných systémov, ktoré sú v texte správy zmixované. Nasledujúca tabuľka ich delí na základe troch vybraných kritérií (kto môže emitovať peniaze, či môže bankový systém tvoriť peniaze zo vzduchu, či je mena niečím krytá).

Vladimír Baláž kritizuje systém, ktorý fungoval pred druhou svetovou vojnou (B), ktorý však s de Sotovým návrhom (E ) okrem faktu, že aj u de Sota by trh pravdepodobne dospel k zlatému krytiu, nemá nič spoločné.

Stabilná ponuka zlata

Ján Tóth sa obáva závislosti ponuky peňazí od množstva zlata (nové náleziská, občianska vojna v krajine kde sa ťaží a pod.). Aj keď de Soto nevraví o tom, že mena musí byť krytá práve zlatom, ak by sme rozhodnutie nechali na slobodnú voľbu spotrebiteľov, tisícročné skúsenosti naznačujú, že by to nakoniec pravdepodobne takto dopadlo.

Výkyvy v množstve podkladovej komodity sú v prípade peňazí ozaj nepríjemnosťou. No dôležitý je fakt, že zlato súťaž krásy nevyhralo pre svoju farbu, ale práve preto, že jeho ponuka je neuveriteľne stabilná. Ťažko a nákladne sa ťaží a jeho množstvo preto rastie dlhodobo iba o 1 až 2% ročne, čo mimochodom približne zodpovedá svetovému populačnému rastu.

Zostane naveky

Na druhej strane z množstva dostupného zlata neubúda. Zlato totiž s ničím nereaguje, preto všetko zlato, ktoré bolo kedy vyťažené, tu s nami ostane už naveky. Samozrejme abstrahujeme od prípadov, kedy sa stane ťažko dostupným (napríklad že ho hodíte do sopečného krátera alebo ho utopíte v lodi na dne Mariánskej priekopy). A malé množstvá sa strácajú tým, že nie vždy sa ho oplatí recyklovať z niektorých jeho použití v elektronike a zubárstve.

Elastická ponuka papiera

A ako je na tom súčasná alternatíva ku zlatu - papier? S ním to je presne naopak. Za pár centov si ho zoženiete celú kopu, jeho ponuka je veľmi elastická. Pre porovnanie, množstvo všetkého doteraz vyťaženého zlata na svete (mince, šperky, tehly, prúty...) sa odhaduje na 160 000 ton. Je to asi 2 500 krát menej ako je ročná svetová produkcia papiera.  

A dôsledky relatívnej dostupnosti papiera v porovnaní so zlatom sú pre stabilitu kúpnej sily papierových peňazí naozaj devastujúce (viď prvý graf tohto článku alebo nasledujúci graf vývoja spotrebiteľských cien po zrušení väzby amerického dolára na zlato v roku 1971).

Vaše peniaze vám nepatria

Vladimír Vaňo hovorí o neudržateľnosti monetárneho systému s väzbou na zlato (B), ktorý je však  vzdialený návrhu de Sota (E). Zároveň varuje pred 100% krytím vkladov. O čo ide?

De Soto tvrdí, že systém frakčných rezerv umožňujúci komerčnej banke požičať peniaze, ktoré vložíte na svoj bežný účet, bez vášho súhlasu a vedomia ako úver inému subjektu a zároveň predstierať, že tieto peniaze sú vám neustále k dispozícii, je nelegitímny a vedie k obrovským výkyvom v peňažnej ponuke, ktoré spôsobujú hospodárske cykly. V de Sotovom modeli E, s ktorým mimochodom nesúhlasí napríklad zástanca freebankingu (A) George Selgin, by banky museli držať 100% rezervy oproti všetkým účtom, z ktorých sú peniaze splatné na požiadanie (tzv. šekovateľné vklady alebo aj vklady na požiadanie).

Žiadna tragédia

Táto povinnosť by sa však už netýkala napr. termínovaných vkladov alebo investičných bánk, ktoré poskytujú úvery z peňazí, ktorých sa na dané obdobie vkladatelia dobrovoľne zriekajú. Vaňove strašenie zmiznutím úverovania: „ Prakticky by nebolo možné poskytovať úvery. A to nie len hypotekárne úvery, teda pôžičky na niekoľko desaťročí na zabezpečenie bývania, ale ani úvery firmám," teda nie je na mieste. 

Úvery by sa poskytovali aj naďalej, akurát nie z transakčných peňazí retailových bánk, ale zo zdrojov špeciálnych investičných bánk, ktoré by si toto riziko mohli dovoliť, alebo z termínovaných vkladov. Pritom v USA je podiel bankového financovania na celkových potrebách externých zdrojov nefinančného sektora iba 20% a väčšina úverovania prebieha cez kapitálový trh. Pri 100% rezervách ku bežným účtom retailových bánk by zo systému zmizli iba úvery nepodložené reálnymi úsporami. A to nie je žiadna tragédia, ale naopak pozitívum.

Ako zistili aj v Zimbabwe, pre investície totiž nie je dôležitý počet peňažných jednotiek (mali ich trilióny) ale množstvo reálnych úspor v ekonomike (počet ušetrených vriec pšenice na sadenie, počet traktorov a pod.). Pritom v presadzovaní jasného oddelenia  retailového a investičného bankovníctva de Soto určite nie je sám a zo známejších zástupcov tejto myšlienky sa môže spomenúť aj nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu a predstaviteľ modernej makroekonómie Edward C. Prescott.

www.iness.sk